Nestačí iba makroekonomika

Riešenie je v mikroekonomickej adaptácii

Názory na súčasný stav a vývoj slovenskej ekonomiky sa značne líšia. Vládna koalícia vidí najmä úspechy - makroekonomickú stabilizáciu, pokles úrokových sadzieb a deficitu obchodnej bilancie, pozvanie na rokovania o vstupe do OECD a pod. Naproti tomu opozícia zdôrazňuje najmä problémy - napríklad vysokú mieru inflácie a nezamestnanosti, pokles rastu hrubého domáceho produktu. Aj preto sme o hodnotenie stavu ekonomiky SR, ako aj jej vyhliadok na najbližšie roky požiadali politicky nezainteresovaného odborníka Pavla Kárásza z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Ako hodnotíte súčasný ekonomický vývoj Slovenskej republiky?

- Pre jej súčasný vývoj ekonomiky sú príznačné dve skupiny výsledkov, jednu možno hodnotiť kladne a druhú, žiaľ, negatívne. Medzi

kladné výsledky

patrí predovšetkým zníženie nerovnováhy v ekonomike a istá stabilizácia makroekonomického vývoja najmä z hľadiska finančnej obsluhy tak vo vnútornom, ako aj vo vonkajšom finančnom okruhu. Čo sa týka vnútorného finančného okruhu, možno konštatovať, že prerozdeľovanie verejných financií prostredníctvom štátneho rozpočtu z metodického, ale aj fiskálneho hľadiska sa zlepšilo. Žiaľ, z pohľadu všeobecnej vlády - ostatných systémov, ktoré sa podieľajú na prerozdeľovaní verejných financií – sa problémy zakonzervovali a skôr sa prehlbujú, než zlepšujú. Týka sa to sociálnych a štátnych fondov, ako aj rozpočtov miestnych samospráv. Treba však povedať, že riešenie týchto problémov presahuje nielen možnosti jedného rezortu, ale aj jedného funkčného obdobia vlády. Efektívne riešenie týchto problémov totiž spočíva v systémovej reforme zdravotného a sociálneho poistenia, ako aj inovácie fungovania Národného úradu práce a to sa nedá urobiť bez politického konsenzu.

Vývoj štátneho rozpočtu teda hodnotíte pozitívne?

- Pokrok je v tom, že jeho deficitnosť sa neprehlbuje. Prínosom je, že v rámci rezortu ministerstva financií sa prijímajú opatrenia na efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov, ale iba cez štátny rozpočet. Mám na mysli hlavne pokračovanie prác na štátnej pokladnici, ale najmä strednodobého finančného výhľadu, prostredníctvom ktorého sa Slovensko zaraďuje medzi tie krajiny, ktoré svoje verejné financie budú

mať možnosť

posudzovať a plánovať nie iba z hľadiska jednoročného obdobia, ale z hľadiska troch - štyroch rokov. Je to nesmierne dôležité nielen preto, že prostredníctvom takejto koncepcie sa na štátny rozpočet získava komplexný pohľad, ale prostredníctvom strednodobého finančného výhľadu možno simulovať rôzne národohospodárske opatrenia týkajúce sa verejných financií vrátane ich reformy. Bez toho sa systémová reforma verejných financií nedá realizovať.

Rovnako možno hodnotiť aj vývoj zahraničnoobchodnej bilancie?

- Nepochybne. Deficit zahraničného obchodu za prvý tohtoročný polrok klesol na 10,1 mld. Sk a je veľmi pravdepodobné, že koncom roka sa bude pohybovať v intervale od 25 do 32 mld. Sk (pred rokom to bolo 45,243 mld. Sk, o 37,686 mld. Sk menej ako v roku 1998). Tento vývoj sa pozitívne odzrkadľuje nielen na devízových rezervách štátu, ale aj na istom ustálení kurzu koruny, ktorý v uplynulých mesiacoch osciloval okolo svojej rovnovážnej polohy určenej výkonnosťou slovenskej ekonomiky. Výkyvy boli indukované hlavne situáciou na zahraničných finančných trhoch a menovou politikou centrálnej banky, sledujúcej podporu stability makroekonomického prostredia.

Za dosiahnutie týchto výsledkov musela krajina veľa zaplatiť?

- Najviac to možno vidieť v oblasti fungovania ekonomiky, a to tak vo výrobnej sfére, ako aj v oblasti vývoja situácie na trhu práce. Čo sa týka výrobnej sféry, tak Slovensko sa momentálne nachádza v situácii, keď dosiahnutý hospodársky rast (v prvom štvrťroku 1,6 %) bol indukovaný hlavne podnikmi produkujúcimi na export. Pritom podniky, ktoré sú závislé od domáceho dopytu, majú problémy nielen s odbytom, ale aj s vlastnou xistenciou a fungovaním. To znamená, že situácia z hľadiska formovania podnikovej sféry sa vykryštalizovala tak,

že prosperujú

stredné a veľké podniky, kde je zahraničný kapitál a ktoré produkujú na export. Tieto podniky sa čiastočne vyrovnali so svojimi vnútornými problémami, nemajú problémy s financovaním výroby a postupne sa z hľadiska uplatňovania vnútropodnikovej kultúry, technicko-ekonomických parametrov výroby a poskytovania služieb približujú k medzinárodnému štandardu. Je to však, žiaľ, iba malá časť podnikov. Prevažujú podniky, ktoré majú problémy s finančnými prostriedkami, s holou existenciou, a to najmä preto, že domáci dopyt v uplynulých mesiacoch klesal. Prejavom tohto vývoja vo väčšine podnikov je neutešená situácia na trhu práce - miera evidovanej nezamestnanosti za prvý polrok neklesla pod májových 18,6 %. Navyše, údaje Štatistického úradu SR, získané na základe výberového zisťovania, poukazujú na pretrvávanie vysokej miery nezamestnanosti.

Nepriaznivá situácia je aj na trhu práce.

- Treba si uvedomiť, že vysoká nezamestnanosť je systémovým parametrom hospodárskej transformácie na Slovensku. Je dôsledkom nielen zdedenej štruktúry hospodárstva a prezamestnanosti, ktorá bola v SR vyššia ako v Česku, ale aj realizácie hospodárskej transformácie. Na Slovensku boli vo väčšej miere zastúpené také odvetvia, ktoré transformáciou na trhovú ekonomiku boli ekonomicky odstavené. Mám na mysli predovšetkým odvetvia špeciálnej výroby a odvetvia produkujúce pre trh bývalého RVHP - ťažké strojárstvo a ľahký spracovateľský priemysel, napríklad v oblasti textilu. Krajina sa s týmito problémami odvtedy nevedela vyrovnať aj preto, že nie v dostatočnej miere pokračovala transformácia na mikroekonomickej úrovni. Nedostatok financií niekedy neumožňoval financovanie aj nádejne sa rozbiehajúcich sa projektov. Mám na mysli predovšetkým uplynulé dva-tri roky charakterizované veľmi vysokou

cenou peňazí

na domácom trhu, ktorá mnohým podnikom, v prevažnej miere orientovaných na domáci trh, sťažovala, čiže neumožňovala prístup k úverovým zdrojom. Táto situácia sa však v dôsledku stabilizácie v oblasti rovnováhy istým spôsobom normalizovala. V súčasnosti úrokové sadzby v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ustavične klesajú a približujú sa k úrovni blízkej v okolitých transformujúcich sa krajinách. Stabilizoval sa aj výmenný kurz.

Nie je to trocha alibizmus po takmer desiatich rokoch ekonomickej transformácie zdôvodňovať neschopnosť (a či neúspech) transformovať mikrosféru práve uvedenými dôvodmi?

- Myslím si, že hospodárska politika všetkých vlád bola skôr zahľadená na problémy krátkodobého vývoja, na monetárne aspekty hospodárskej transformácie, na makroekonomické problémy, ako na problémy štrukturálne a regionálne. A preto sa v podstate neošetrila ponuková stránka , ktorá z dôvodov zlej štartovacej štruktúry zostala takmer zakonzervovaná. Istým spôsobom sa modifikovala a zmenila najmä v tých kľúčových podnikoch, ktoré majú strategického investora.

Nemenej problémový je aj vývoj inflácie.

- Treba povedať, že jej skokovitý nárast bol vyvolaný administratívnymi úpravami, ktoré sledovali liberalizáciu cien energetických vstupov a niektorých služieb súvisiacich hlavne s bývaním. To malo za následok, že miera inflácie koncom uplynulého roka dosiahla 14,2 %, pričom ani v prvom tohtoročnom polroku sa výraznejšie nezmenila. Vzhľadom na to, že administratívne úpravy sa na tento rok vyčerpali a ďalšie aj podľa vyhlásení vlády nie sú v pláne, možno reálne predpokladať, že

miera inflácie

za tento rok bude nižšia ako v predchádzajúcom roku. Nie je vylúčené, že klesne tesne pod 10 %. Prognóza na tento rok je približne od 9,5 do 12 %, pričom hlavne v druhom polroku by sa mala vyvíjať v zhode s jadrovou infláciou, ktorá v priemere nemusí presahovať 0,5 % mesačne.

Je síce pravda, že po prijatých opatreniach vlády sa slovenská ekonomika nedostala do recesie ako napríklad v Česku avšak vývoj hrubého domáceho produktu zaostal za očakávaniami.

- Je reálne predpokladať, že bude pokračovať klesajúca tendencia a z hľadiska celého roka je pravdepodobné, že jeho rast sa bude pohybovať v rozpätí 1,6 - 3,2 %. Keď zoberieme strednodobý časový horizont a ďalšie formovanie ekonomického prostredia na Slovensku, tak treba povedať, že kým reálny HDP napríklad za obdobie 1995 - 1998 v priemere ročne vzrástol o 5,8 %, tak v tomto roku môžeme kalkulovať s rastom v rozpätí 1,8 - 2,6 %. V rokoch 2001 - 2002 to môže byť v rozpätí 2,2 - 4 % a v rokoch 2003 - 2005 s vysokou pravdepodobnosťou od 3 do 4,7 %. Intervaly tohto vývoja sú v značnej miere podmienené tým, ako sa podarí urýchliť mikroekonomickú adaptáciu. V tomto roku je toto urýchlenie kľúčovo závislé od úspešnosti pokračovania reštrukturalizácie bánk a podnikov. Treba konštatovať, že pripravenosť aj štátnej pomoci v tejto oblasti má ešte značné rezervy. Predstava, že odčlenením životaschopnej časti podniku sa zabezpečí jej fungovanie, je dosť iluzórna. Aby totiž podnik fungoval, tak potrebuje dostatok lacných finančných zdrojov nielen na investície, ale aj na prevádzku. Je síce pravda, že úrokové sadzby na medzibankovom trhu výrazne klesli – trojmesačný BRIBOR sa pohybuje tesne pod 8 %, ale neprejavilo sa to na úverovom trhu. Pre väčšinu slovenských podnikov možno prevádzkové úvery považovať za

prijateľné vtedy,

keď klesnú pod 10 %, čo je však zatiaľ nereálne. Ak k hodnote BRIBOR-u prirátame riziká bánk a obchodnú maržu, nemožno rátať s lacnejšími zdrojmi ako 12 až 13 % p. a., čo je pre väčšinu malých a stredných slovenských podnikov drahé. Tieto podniky by bolo treba vybaviť aj mimobankovými finančnými zdrojmi, ktoré by skončenie ich reštrukturalizácie mohli úspešne zavŕšiť.

Aké sú cesty na zlepšenie?

- Tento problémový okruh je riešiteľný niekoľkými prístupmi a jeho ošetrenie môže v značnej miere ovplyvniť celkový úspech tohto hospodárskopolitického manévru. Okrem toho slovenské problémy sa nedajú riešiť iba makroekonomickými nástrojmi. Ako som už uviedol, vonkajšia nerovnováha sa síce znížila, avšak za cenu zníženia vnútornej stability a zvýšenia sociálnej nerovnováhy. Riešenie spočíva v mikroekonomickej adaptácii, ako aj v úspešnej a vo funkčnej regionálnej politike. Prostredníctvom rozumnej regionálnej politiky sa dajú na Slovensko nielen priniesť peniaze zo štrukturálnych fondov Európskej únie, ale vhodná regionálna politika, ktorá je funkčnou súčasťou hospodárskej politiky vlády, zmobilizuje ekonomický potenciál regiónov a umožní využitie špecifík jednotlivých regiónov na riešenie takých pálčivých problémov, ako sú problémy trhu práce, budovania infraštruktúry a využitia ich hospodárskeho potenciálu. Takže hospodárska politika, ktorá sa bude snažiť o hospodársky rast v podmienkach primeranej stability, bude môcť posunúť vývoj charakterizovaný uvedenými číslami v hornej hranici iba vtedy, keď bude spojená s úspešnosťou v oblasti mikroekonomickej adaptácie a bude podporená funkčnou regionálnou politikou.

Je reálne očakávať v relatívne krátkom čase zlepšenie na trhu práce?

- Aj pri úspešnej hospodárskej politike v najbližších rokoch treba rátať s fenoménom vysokej nezamestnanosti, jej miera môže presiahnuť až 15 %. A to aj napriek prebiehajúcim opatreniam v oblasti verejnoprospešných prác, ktoré môžu istým spôsobom čísla charakterizujúce

alarmujúcu situáciu

v oblasti počtu nezamestnaných znížiť. Problém však zostáva, nezamestnanosť je u nás trvalým javom a efektívne sa bude dať riešiť iba vtedy, keď bude fungovanie slovenskej ekonomiky spojené s generovaním dostatočného počtu efektívnych pracovných miest. V tomto roku môžeme rátať s tým, že miera nezamestnanosti sa bude pohybovať okolo 18 % v ročnom priemere, avšak táto situácia môže byť do istej miery modifikovaná tými administratívnymi opatreniami, ktoré môžu mať práve na evidenciu nezamestnanosti istý vplyv, avšak problém v zásade neriešia.

Anton Legéň