Čo s dlhopisom FNM

Čakať na preplatenie?

Zaplatí či nezaplatí? Túto otázku v poslednom čase počúvam skoro na každom kroku. Reč sa, samozrejme, krúti okolo Fondu národného majetku SR a jeho schopnosti vyplácať dlhopisy, ktoré občania získali na základe registrácie pre druhú vlnu kupónovej privatizácie. Od septembra 1995 totiž vstúpil do platnosti zákon č. 190/1995 Z. z., prostredníctvom ktorého sa pôvodná kupónová privatizácia zmenila na privatizáciu formou dlhopisov FNM. Každého občana zaregistrovaného v druhej vlne tohto reštrukturalizačného procesu k 1. 1. 1996 FNM SR „odškodnil“ dlhopisom v menovitej hodnote 10-tisíc Sk. K tejto hodnote je každý rok pripisovaný úrokový výnos vo výške diskontnej sadzby vyhlasovanej NBS. Splatnosť dlhopisu FNM stanovili na posledný december tohto roka. Jeho cieľová suma 14 400 Sk bude znížená o 15-percentnú daň na 13 740 Sk. Občan však s ňou nemôže kalkulovať ako s pevnou hodnotou, keďže zrejme bude znížená o ďalšie poplatky ako poštovné či manipulačné náklady.

Fond však už koncom uplynulého mesiaca vyhlásil, že

nebude mať

dostatok prostriedkov na splatenie dlhopisov, ktorých finančný objem by sa mal pohybovať okolo 29 mld. Sk. V dôsledku toho fond uvažuje požičať si 150 mil. EUR. Táto suma však predstavuje iba približne 6,49 mld. Sk. Zvyšných takmer 23 mil. Sk by teda mala pokryť nová emisia klasických dlhopisov, ktoré by o jeden rok oddialili splatnosť časti pôvodnej emisie. Čo však so „starým“ dlhopisom? Prvou a de facto najjednoduchšou alternatívou je počkať do začiatku budúceho roka, keď FNM odštartuje avizované vyplácanie dlhopisov. Najprv sa budú vyplácať fyzické osoby, ktoré s daným cenným papierom zaregistrovaným v Stredisku cenných papierov (SCP) SR nemanipulovali. Neskôr sa na rad dostanú občania, ktorí dlhopis zdedili, teda s ním od roku 1996 manipulovali. Poslednými v rade záujemcov o priamu výplatu budú právnické osoby. Vo všetkých prípadoch zinkasujú spomínaných 13 740 Sk.

Pre tých nedočkavejších existuje možnosť obchodovania s dlhopisom na mimoburzovom RM-Systéme. A keď obchodovať, tak to znamená nielen predávať, ale aj kupovať s úmyslom ďalšieho predaja. Výhodou tejto alternatívy je okamžité

získanie hotovosti.

Daňou promptného platenia je však nižší zisk - priemerná cena dlhopisu FNM sa totiž v súčasnosti na RM-Systéme pohybuje v okolí 10 500 Sk. Podobne vyznieva možnosť obchodovania so spomínanými dlhovými nástrojmi na Burze cenných papierov Bratislava. Radový občan na ňu nemá prístup, a preto môže využiť služby obchodníkov s cennými papiermi. Pozor! Pri výbere najvhodnejšieho z nich nemožno zohľadňovať len cenu, ktorú ponúka (podľa našich prieskumov sa pohybuje v pásme 8000 až 9500 Sk), ale aj to, či v skutočnosti ide o obchodníka s cennými papiermi. Treba tiež preveriť, či je členom Asociácie obchodníkov s cennými papiermi. Členstvo v tejto organizácii je síce dobrovoľné, na druhej strane však zaväzuje obchodníka dodržiavať nielen právne, ale aj morálne normy. Touto cestou teda o svoje peniaze síce neprídete, ale získate ešte menej ako pri predaji prostredníctvom RM-Systému. Treťou alternatívou je vymeniť dlhopis za akcie z portfólia FNM SR podľa aktuálnej ponuky a aktuálneho kurzu. Pre občanov vlastniacich jeden dlhopis však táto možnosť nie je nijaká výhra. Veď skúste rozhodovať o riadení podniku, keď ste len akcionár s minimálnou váhou.

Ďalším spôsobom speňaženia dlhopisu FNM, vhodnejším pre občana, je použiť ho na úhradu za dom alebo byt. Keďže majiteľ domu alebo bytu nemá povinnosť akceptovať ho (vyžaduje sa dohoda platiteľa s prijímateľom), táto alternatíva nie je v súčasnosti veľmi obľúbená. Lukratívnejšie vyznieva príležitosť úhrady daňových nedoplatkov, ktorú od 1. augusta umožňuje novela zákona o správe daní a poplatkov. Podľa nej daňový dlžník je oprávnený použiť dlhopis FNM na úplnú alebo čiastočnú úhradu svojho daňového nedoplatku, podľa stavu evidovaného k 31. decembru 1999. Dlžník môže využiť svoje oprávnenie do konca tohto roka, ale len v prípade, ak suma nedoplatku nie je nižšia ako štátom stanovených 13 740 Sk. Na úhradu môže použiť aj viac dlhopisov, ich celková hodnota však nesmie presiahnuť výšku daňového nedoplatku.

Veronika Joštiaková

História dlhopisov FNM SR

Rok 1995

V rozpočte FNM SR bol uvedený predpoklad, že príjmy z privatizácie v danom roku dosiahnu 13,4 mld. Sk. Realita však nebola príliš ružová, keďže predaj privatizovaného majetku priniesol iba 7,8 mld. Sk. Fond realizoval 377 rozhodnutí o priamom predaji. Významné majetkové účasti boli predané napríklad v akciových spoločnostiach VSŽ, Doprastav, Benzinol, Slovnaft, Skloplast, Duslo a pod.

Rok 1996

Rok rozsiahlej privatizácie - fond realizoval 466 rozhodnutí o priamych predajoch, napríklad v Nafte Gbely, Severoslovenských celulózkach a papierňach. Zo získanej sumy 7,9 mld. Sk sa použilo 2,2 mld. Sk na uhradenie splátok formou dlhopisov.

Rok 1997

Nález Ústavného súdu SR o protiústavnom presune kompetencií v priamych predajoch z vlády na FNM čiastočne utlmil privatizačný proces. Celkovo sa zrealizovalo 62 rozhodnutí o predaji, ktoré priniesli 6,8 mld. Sk. Z tejto sumy však FNM prijal v peniazoch menej ako tretinu, zvyšok bol uhradený v dlhopisoch.

Rok 1998

Fond počítal s vyrovnaným rozpočtom, kde príjmy a výdavky mali dosiahnuť 7,1 mld. Sk. Príjmy z privatizácie sa kalkulovali v objeme 3 mld. Sk. Realita však potvrdila, že toto číslo bolo príliš nadhodnotené. Predbežné výsledky za rok 1998 totiž ukazujú, že nedosiahnu ani 1 mld. Sk.

Neslávne výsledky

V období rokov 1995 až 1998 sa predal majetok v účtovnej hodnote 109,2 mld. Sk. Kúpne ceny (bez investícií) však dosiahli len 30,7 mld. Sk, teda 28 %. Vzhľadom na rozloženie úhrady kúpnej ceny do splátok, spravidla na obdobie desať rokov, do 31. 12. 1998 FNM dostal iba 19,7 mld. Sk, čo predstavuje 18 % z účtovnej ceny predaného majetku (v tomto čísle sú zarátané aj úhrady v dlhopisoch FMN SR, ktoré predstavujú 7,8 mld. Sk). Reálny výnos z druhej vlny privatizácie do dnešného dňa teda predstavuje necelých 12 mld. Sk. Neradostne vyznieva aj kontinuálne znižovanie pomeru kúpnej sily k účtovnej hodnote sprivatizovaného majetku, ktorý v roku 1995 predstavoval 34 %, zatiaľ čo v roku 1998 len necelých 23 %.

(Zdroj: Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR)