Jasné zákony pre reťazce

Usmerníme prevahu silných v prospech trhu a zákazníkov?

V súčasnosti SPPK zbiera podnety od svojich členov na úpravu legislatívy fungovania obchodných reťazcov, predovšetkým z radov významných výrobcov potravín, ich zväzov, združení a únií. Väčšina pripomienok sa týka troch okruhov problémov - skladby tovarovej ponuky, zneužívania ekonomickej sily a zladenia platobných podmienok s lehotami, v ktorých sú v zmysle zákona o poľnohospodárstve povinní platiť potravinári prvovýrobe za vybraté komodity. Zatiaľ posledná známa pracovná verzia návrhu zákona rieši prvý okruh veľmi neuspokojivo, druhý relatívne dobre a tretí nerieši vôbec.

Medzi diskutované témy patrí stanovenie povinného minimálneho limitu ponuky domácich tovarov vo veľkých obchodných systémoch. Kým doteraz sa objavovali formulácie, že aspoň jeden z troch výrobkov by mal pochádzať od slovenských producentov, teraz došlo k zmene. Sú zrejmé snahy obísť túto povinnosť a prinútiť veľké predajne len k tomu, aby v každej tovarovej skupine ponúkali výrobky prinajmenej od troch rôznych producentov, bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. SPPK s tým nesúhlasí. Podľa komory je dôležité

zabrániť zneužívaniu

veľkej ekonomickej sily nadnárodných spoločností. Agrokomora považuje za dôležité aj to, aby sa pre obchodné reťazce stanovili rovnaké platobné podmienky za odobratý tovar, aké sa podľa zákona č. 240/1998 Z. z. o poľnohospodárstve vzťahujú na výrobcov potravín za vybraté agrárne komodity. Ide o tzv. promptné platby, ktorých lehota je v súčasnosti určená na 14 dní. Pripravovaná novela ju má síce rozšíriť na 30 dní, ale SPPK je presvedčená, že pokiaľ nebude mať rovnakú povinnosť aj obchod, s jej praktickou realizáciou budú také isté ťažkosti, aké sprevádzajú plnenie zákona v súčasnom znení.

Slovenskí manažéri

Podľa generálneho riaditeľa Senickej mliekarne Ferdinanda Hladkého sa nástupu veľkých obchodných systémov neubránime, ale môžeme jasne vymedziť pravidlá na ich pôsobenie. Prijatia zákona by sme sa nemali báť o to viac, že ide o štandardný krok, ktorý je pre transformujúcu sa ekonomiku veľmi potrebný. Včas schválená a dobre zostavená právna norma by prispela

k stabilizácii

domácich výrobných odborov, zlepšeniu vzťahov medzi produkčnou sférou a obchodom a cieľavedomému pôsobeniu na zvyšovanie kvality.

Predseda Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ) a generálny riaditeľ Mliekospolu Nové Zámky Ján Šimunek hovorí, že proces prijímania zákona o obchodných reťazcoch nemá potrebnú dynamiku. Na nevyhnutnosť tejto právnej normy poukazujú mliekari už tretí rok, ale veci sa riešia príliš zdĺhavo, čo obchodným systémom vyhovuje. „Myslíme si, že zákon by mal obsahovať

jasné vymedzenie

povinnej minimálnej ponuky domácich výrobkov, ktorá by mala byť oveľa vyššia ako tretinová. Podľa našich posledných informácií však návrh tejto právnej normy nemá obsahovať žiadne limity, čo považujeme za neprijateľné. Očakávame, že sa zaktivizujú samosprávne organizácie, zväzy, združenia, únie a vôbec všetci, ktorí si uvedomujú, o čo vlastne ide,“ zdôraznil J. Šimunek.

Obchodný námestník Milexu Nové Mesto nad Váhom Jozef Munk upozorňuje, že obchodné reťazce predkladajú domácim producentom podrobné dotazníky, v ktorých sa zaujímajú aj o ich ekonomické výsledky. Veľmi dobre majú zistenú cenovú hladinu v krajine a niektoré z nich

tlačia dodávateľov

k jej zníženiu až o 10 %. Okrem toho sa domáhajú príspevkov na budovanie nových veľkých predajní, rôznych zliav, podielu na propagačných akciách a výmeny tovaru za čerstvý, hoci lehota jeho spotreby ešte neuplynula. Nie je známa budúca stratégia obchodných systémov na Slovensku, preto by podľa J. Munka mali mať zákonom stanovenú hranicu minimálnej ponuky domáceho tovaru. S tým súhlasil aj generálny riaditeľ Krtíšskej mliekarne Miroslav Záhoranský. Podľa neho vzhľadom na nerovnovážny stav ekonomickej sily je nevyhnutné stanoviť zákonné rámce, v ktorých by sa mohli pohybovať dodávatelia i odberatelia. V žiadnom prípade by to

neohrozilo pozície

Slovenska pri negociáciách, pretože takéto zákony sa uplatňujú aj v krajinách Európskej únie. Sama hranica povinnej minimálnej ponuky domáceho tovaru by sa pritom nemala určovať ako jeden z troch, ale aspoň ako jeden z dvoch výrobkov. Okrem toho je potrebné zladiť platobné lehoty medzi poľnohospodármi, potravinármi a obchodom. Zákon o poľnohospodárstve ukladá spracovateľom povinnosť platiť prvovýrobcom za vybraté komodity do 14 dní, pričom jeho novela má túto lehotu predĺžiť na 30 dní. Je však dôležité, aby sa rovnaká povinnosť

vzťahovala aj na záväzky obchodu voči jeho dodávateľom, lebo v opačnom prípade bude vo vertikále prvovýroba - spracovanie - obchod stále veľa problémov, hovorí M. Záhoranský.

Vladimír Turanský