Naši „namočení“ v Temelíne

EÚ nemá štandardy pre jadrovú bezpečnosť, ako sa tvrdí

Pracovníci českého jadrového dozoru pristupujú veľmi zodpovedne k tzv. licencovaniu (udeľovaniu jednotlivých povolení) JE Temelín. Tá sa najmä v posledných týždňoch opäť stala terčom kritiky najmä Rakúska, kde pochybujú, či spĺňa „západné štandardy“. K takémuto hodnoteniu na základe svojich poznatkov dospelo aj vedenie Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR. Nedávno mi jeden náš odborník na jadrovú energetiku povedal, že existuje jeden veľký rozdiel medzi Temelínom a našimi Mochovcami. „Na výstavbe našej jadrovej elektrárne boli totiž zainteresované európske firmy a na českej najmä, či ťlenŤ americká renomovaná firma Westinghaus. Takže práve to prináša problémy do obhajoby elektrárne Temelín. V jej prípade nie je na našom kontinente organizácia a štát, ktorý by Čechom technicky pomáhal.“ Čo však nerobia ostatní Európania, to sa snažia robiť Slováci, ktorí majú bohaté skúsenosti s výstavbou a prevádzkou jadrových elektrární, ale už aj s kritikou svojich jadrových energetických zdrojov. V Temelíne pôsobilo a aj teraz pracuje množstvo našich špecialistov. Dokonca riadia

vedecké spúšťanie

elektrárne, čo je najzodpovednejšia a najcitlivejšia oblasť pri uvádzaní elektrárne do činnosti. Napríklad bývalý vedecký vedúci spúšťania elektrárne Mochovce, ktorú nikto nespochybňuje, je teraz v južných Čechách a s ním aj ďalší slovenskí špecialisti. Český jadrový dozor vysoko hodnotí aj ľudí z ÚJD SR, ktorí tam prišli pomáhať pri hodnotení bezpečnostnej správy a pod. V jednom nedávnom dialógu českého odborníka a rakúskeho experta na diplomaciu a najmä problematiku jadrových materiálov prvý z nich o. i. pripomenul, že „aj Slováci sú ťnamočeníŤ v spúšťaní Temelína, nie iba ČR“. Rakúšan reagoval:

„Slováci sú tam

na to, aby vám implementovali taký vysoký štandard bezpečnosti, aký bol dosiahnutý v Mochovciach.“ Pojmy ako „západné“, „európske“ či „svetové“ štandardy sú skôr propagandistickou floskulou ako reálne naplniteľnou možnosťou. V podstate ide o zavádzanie verejnosti. „Západné štandardy“, s ktorým operujú politici a ktoré požadujú českí aj zahraniční odporcovia Temelína a podobne pred ním aj elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, neexistujú. V týchto dňoch dokonca Európsky parlament (EP) v súvislosti so svojou rezolúciou o Temelíne použil termín „štandardy Eړ. Paradoxom však je, že EÚ ani západná Európa jednotné

štandardy nemajú,

a aj Rakúsko si je toho vedomé. Pritom však tvrdí, že v oblasti životného prostredia takéto štandardy sú. Čo však existuje ako „medzinárodné štandardy“, to sú štandardy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá však hovorí, že každá krajina by mala mať vlastné ako rozpracovanie tých medzinárodných. Pritom, ako si pamätáme, naše odvolávanie sa na postoje MAAE v čase sporu o elektráreň V-1 v Jaslovských Bohuniciach vyspelé zahraničie nebralo do úvahy. Jednotlivé krajiny s jadrovou energetikou majú už spravidla svoje vlastné štandardy a Slovensko ich tiež pripravuje. Skompletizované by mali byť v priebehu prvej polovici budúceho roka. Zo šestnástich príslušných vyhlášok už jedenásť, tých najdôležitejších,

je pripravených,

pričom sa spolupracuje o. i. aj s Kanadou, USA, Veľkou Britániou, MAAE a pod. Takže, ak niekto hovorí o požiadavke, aby Temelín spĺňal západné bezpečnostné štandardy, tak ani odborník presne nevie, čo sa tým myslí a čo si má pod tým predstaviť.

Vladimír Turanský