Skeptické Slovensko a Slovinsko

Rakúsky „protijadrový“ postoj len zámienkou

Viedeň (TASR) - Jednohlasné rozhodnutie rakúskeho parlamentu o českej jadrovej elektrárni Temelín ani nebolo potrebné na preukázanie toho, že nositeľmi rakúskej protijadrovej politiky sú všetky politické zoskupenia, konštatuje nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Už v júni 1999 sa totiž zástupcovia rakúskych politických strán a krajinských vlád na stretnutí v Salzburgu zhodli na tom, že budú „v rámci všetkých cezhraničných kontaktov pôsobiť smerom k uzavretiu JE v blízkosti hraníc“ a v rámci EÚ budú vyvíjať nátlak, aby sa kandidátske krajiny na vstup vzdali jadrovej energetiky. Táto rakúska jednotnosť nemala veľký úžitok, na druhej strane však podnietila Slovensko, aby dva reaktory Bohuníc vyplo už v rokoch 2006 a 2008 namiesto pôvodného termínu 2015. Aj Európska komisia považuje Bohunice za „jednu z troch najnebezpečnejších JE vo východnej Európe“.

Viedenská protijadrová politika sa dotkla aj Slovinska, ktorého jadrová elektráreň Krško, oficiálne prevádzkovaná spoločne s Chorvátskom, podľa Rakúšanov predstavuje podstatné bezpečnostné riziko a navyše sa nachádza v tektonicky aktívnej oblasti ohrozenej zemetraseniami.

Vo vnútropolitickej diskusii na Slovensku a v Slovinsku sa však ozývajú hlasy, podľa ktorých sú obavy Viedne o bezpečnosť jadrových elektrární len zámienkou (rovnako ako spor okolo platnosti povojnových dekrétov o vyháňaní Nemcov), ktorými chce Rakúsko zdržiavať vstup týchto kandidátov do EÚ, uzatvára FAZ.