Koncentrácia má veľké problémy

Jean-Pierre Jobin o rozvoji leteckej dopravy vo svete

Generálny riaditeľ Medzinárodného letiska Ženeva Jean-Pierre Jobin bol zahraničným hosťom piatkového zhromaždenia Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub. Prinášame v plnom znení jeho vystúpenie, v ktorom načrtol úlohu a problémy prevádzky letísk, ale najmä vízie rozvoja svetovej leteckej dopravy v najbližších rokoch: V leteckej doprave je dnes určujúcim trendom privatizácia letísk. Tento proces naštartovali v roku 1992 vo Veľkej Británii a letisko vo Viedni. V súčasnosti je veľa letísk sprivatizovaných alebo majú vysoký stupeň autonómie. Treba pripomenúť, že pri privatizácii letísk nikdy nejde o totálnu celkovú privatizáciu, ale vzhľadom na to, že letisko je súčasťou miestnej infraštruktúry, vláda alebo miestna samospráva si vždy ponechá právo veta pri dôležitých rozhodnutiach. Ako príklad možno uviesť britské letiská, kde tento proces pokročil najďalej. Vláda má jednu zlatú akciu, ktorá jej dáva právo veta. Zabezpečuje, že strategické rozhodnutia sa nemôžu prijať bez jej konečného súhlasu alebo súhlasu miestnej samosprávy.

Svetový letecký priemysel sa stále prudko rozvíja, pribúda cestujúcich. Len v Európe sa v najbližších desiatich rokoch uvažuje na letiskách s vyše 61 mld. USD investíciami.

Švajčiarsko nie je členom OSN, ale naopak, je členom všetkých špecializovaných inštitúcií OSN vrátane leteckej dopravy. Švajčiarsko takisto nie je členom Európskej únie, ale všeľudovým hlasovaním sme začiatkom tohto roka schválili sedem bilaterálnych dohôd medzi Švajčiarskom a Bruselom. Jedna z nich sa týka leteckej dopravy. Keď tieto dvojstranné dohody, ktoré ešte musí, samozrejme, schváliť každá z členských krajín EÚ a verím, že sa tak stane ešte pred začiatkom budúceho roka, už budú v platnosti, sloboda v letectve, ktorá už existuje v EÚ, sa rozšíri aj na Švajčiarsko.

Tri letiská

Vo Švajčiarsku máme tri národné letiská. Najdôležitejšie je v Zürichu, potom v Ženeve a napokon v Bazileji. Hlavné mesto Bern nemá veľké letisko, len malý aerodróm. Význam prevádzky zürišského letiska v roku 1999 - asi 21 mil. pasažierov, v kargu to bolo 500-tisíc ton. Bazilejské letisko má jedinečné postavenie, má štatút dvojnárodného letiska. Nachádza sa na francúzskom území neďaleko mesta Bazilej a je spojené s Bazilejom medzinárodnou cestou. Francúzi ho považujú za letisko francúzske a Švajčiari švajčiarske. Minulý rok ním prešlo 3 mil. 601-tisíc pasažierov a 112-tisíc ton kargo. Na záver ženevské letisko: 7 mil. pasažierov, 70-tisíc ton kargo a 199-tisíc obchodných pohybov.

Rýchly rozvoj

Veľmi dôležitú úlohu pri rozvoji leteckej dopravy regiónu a letiska zohrávajú letecké spoločnosti. Veď práve ony prepravujú cestujúcich a nie letiská. Môžete mať najkrajšie letisko na svete, pokiaľ nemáte trh, pokiaľ nemáte leteckú spoločnosť nemáte nádej, že sa budete ďalej rozvíjať. Vo Švajčiarsku zohráva významnú úlohu národný dopravca Swissair, ktorá má základňu v Zürichu a dcérska spoločnosť Crossair, ktorá sídli v Bazileji. Všetky tri švajčiarske letiská v 1999. roku mali 31,5 mil. cestujúcich, 700-tisíc ton kargo a asi 500-tisíc obchodných pohybov. Zaujímavé je porovnať tieto údaje so 7,2 mil. obyvateľov krajiny a zistíte, že máme 4 pasažierov na jedného obyvateľa. To je najväčší pomer na svete. Podobne je na tom ešte Singapur.

Pre nasledujúcich 20 rokov predpokladáme nasledujúci rozvoj jednotlivých ukazovateľov prevádzky letísk: koeficientom 2,2 by mal vzrásť počet pasažierov, v kargu je očakávaný nárast ešte väčší - 2,7. Pri pohybe lietadiel je to iba 1,5, čo však upokojuje obyvateľov bývajúcich v blízkosti letísk. Takýto vývoj, keď počet prepravených pasažierov rastie rýchlejšie ako pohyb lietadiel, umožňuje rast ich kapacity.

Letisko je infraštruktúra

Medzinárodné letisko v Ženeve sa nachádza veľmi blízko centra mesta, od ktorého je vzdialené iba 5 km. Existuje už od roku 1920 a odvtedy sa etapovito rozvíja. Vzhľadom na blízkosť mesta sa areál letiska nikdy nemohol veľmi rozrastať do šírky. Máme len jednu dráhu dlhú 3900 metrov, čo však bohato stačí pre všetky typy lietadiel. Z hľadiska štatútu treba pripomenúť, že letisko je infraštruktúra a letecké spoločnosti sú našimi klientmi. V Ženeve je táto infraštruktúra vlastníctvom Ženevskej republiky a Cantonu a my sme poverení jeho rozvojom a prevádzkou. V mieste letiska je 6500 pracovných príležitostí a z medzinárodného hľadiska sa hovorí, že tisíc pracovných miest pripadá na milión pasažierov. Z uvedených údajov je jasné, že ženevské letisko sa do týchto pomerov veľmi dobre zmestí.

Príjemné cestovanie

Každé letisko má tri hlavné úlohy. Prvou je prevádzka 365 dní do roka a 24 hodín denne. Takisto musíme rešpektovať ciele ochrany životného prostredia, pretože letecká doprava je v tomto smere škodlivá. Druhou úlohou je rozvíjať letisko, zlepšovať jeho infraštruktúru. Treťou úlohou je ponúkať zákazníkom letiska najlepšiu možnú leteckú sieť. Z hľadiska týchto úloh sú priority ženevského letiska nasledujúce: priame lety nonstop Ženeva - New York, New York - Ženeva tak, ako to v súčasnosti každý deň realizuje Swissair. Druhou našou prioritou sú priame lety s medzipristátím, napríklad Ženeva - Zürich - Tokio. Let sa začína v Ženeve, medzipristátie je v Zürichu a pokračuje sa do Tokia. Tým chceme zamedziť prestupovanie z lietadla do lietadla, ktoré pasažierom znepríjemňuje život. Isto poznáte obavy typu: príde moje lietadlo načas? Odletí načas? Mám batožinu v správnom lietadle? Takýmto letom s medzipristátím obavy eliminujeme, či to ďalšie lietadlo odíde načas a či, keď ja už som v lietadle, sú tam aj moje batožiny v batožinovom priestore. Odbúranie týchto obáv a spríjemnenie cestovania je pre letecké spoločnosti dôležité. V Ženeve by sme boli najradšej, aby tieto letecké siete zabezpečovali švajčiarske letecké spoločnosti , alebo iné aj zahraničné spoločnosti.

Vízia koncentrácie

Vízia rozvoja leteckej dopravy vychádza z požiadaviek leteckých spoločností, aby nové lietadlá odviezli viac pasažierov a aby mali väčší dolet. Výsledkom tohto trendu je Boeing 747. Takéto veľkokapacitné lietadlá dnes odvezú naraz 450 pasažierov. Sú také veľké, že miestny trh s výnimkou New Yorku, Londýna, Paríža a Tokia ich už nestačí vyťažiť tak, aby ich prevádzka bola rentabilná. Takže letecké spoločnosti rozvinuli koncepciu, podľa ktorej skoncentrovali prevádzku veľkých lietadiel na dve-tri miesta v Spojených štátoch, v Európe. Tento priestor zasa zapĺňajú menšími lietadlami. Tak isto to potom vyzerá po dolete väčšieho lietadla, keď pasažierov do konečných cieľový staníc rozvezú menšie lietadlá. V takejto politike naše ženevské letisko nemá veľké šance uspieť, vaše bratislavské ešte menšie. Ale naša perspektíva nie je až taká zlá.

...a jej problémy

Osobne som presvedčený a skúsenosti to dokazujú, že koncepcia veľkých letov a lietadiel má tiež svoje hranice. Prvou je to, že všetky tieto veľké letiská pomaly, ale iste sa dostávajú k problému obmedzenia kapacity, rovnako ako vzdušný priestor nad nimi. Takže to je fyzická hranica systému. Druhou, ktorá sa už začína prejavovať v USA, je to, že podnikatelia, ktorí predovšetkým prinášajú leteckým spoločnostiam peniaze, už majú dosť večných prechodov z primárneho na sekundárne letisko. V USA cestujúci, ktorý chce ísť zo San Diega v Kalifornii do Jacksonvillu na Floride, nastupuje v San Diegu, ide do Los Angeles, odtiaľ do Atlanty a z Atlanty napokon pôjde do Jacksonvillu. Takže práve na žiadosť týchto pasažierov sú čoraz viac žiadané priame nonstop lety, hoci aj dlhšie a zo sekundárneho na iné sekundárne letisko. Aby bolo možné uspokojiť tieto požiadavky, letecké spoločnosti vyvinuli lietadlá, ktoré lietajú rovnako ďaleko – 12- až 15-tisíc kilometrov, ako Boeing 747, ale sú menšie. Je to Boeing 757 alebo Airbus A 333 alebo 340 s kapacitou asi 140 až 250 sedadiel. Som presvedčený, že letecká doprava sa bude rozvíjať týmto smerom i napriek tomu, že už dnes existuje predpoklad k ešte silnejšej koncentrácii prevádzky a dopravy, pretože Airbus spustil výrobu trajektu A3XX, ktorý by mohol prevážať od 600 do 800 pasažierov. No a takéto lietadlo bude znamenať ešte silnejšiu koncentráciu na veľkých letiskách.

(viš)