Viac priestoru pre dohodu

Minister Magvaši o vládnej reforme pracovného práva

Reformu pracovného práva má vláda SR v programovom vyhlásení ako jednu z priorít. Vychádza sa z toho, že po roku 1989, po zmenách, ktoré u nás nastali, treba novo upraviť pracovné právo. Doteraz stále platí Zákonník práce, ktorý sa zrodil v roku 1965. Hoci má mnoho predností, predsa len vo väzbe na trhové hospodárstvo bolo potrebné uskutočniť niektoré zmeny. Tie sa postupne robili novelami, z ktorých posledná bola k decembru minulého roka, keď sme uskutočnili zásadné zmeny vo väzbe na naše záväzky pre ochranu žien a mladistvých.

Pracovné právo má predovšetkým jasne definovať vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Keďže zamestnanec je vždy v akejsi slabšej polohe, malo by vytvárať určité ochranné mechanizmy na udržanie základných práv občana v zamestnaneckom pomere. Na rozdiel napríklad od ČR, kde pristúpili k zásadnej novele Zákonníka práce a predpokladajú, že do dvoch rokov vytvoria nový zákon, my sme vytvorili nový Zákonník práce, ktorý by mal „obsluhovať“ 2,6 milióna občanov v produktívnom veku. Mal by fungovať ako základný kódex. Mal by to byť základný zákon zákonov v tejto oblasti, od ktorého sa bude odvíjať celé pracovné právo v celej SR. Koncom minulého roka, v určitej etape prác nastala veľká diskusia, v ktorej predovšetkým ministerstvo spravodlivosti vyšlo s tým, že Zákonník práce by mal byť substidiárny pod Občianskym zákonníkom, a že pracovné právo je súčasťou občianskeho práva. Nakoniec sme presvedčili ministerstvo spravodlivosti o tom, že Zákonník práce definuje samostatné pracovné právo nasledujúcim argumentom: v občianskom práve by sa otázka pracovného vzťahu mohla definovať len nájomnou zmluvou. A nájomná zmluva má jeden veľký háčik v tom, že v roku 1944 v doplnku do Ústavy Medzinárodnej organizácie práce sa schválilo to, že práca nie je tovarom. To je zásadný právny jav, ktorý znamená, že ak práca nie je tovarom, nie je možné uzatvárať nájomnú zmluvu. A preto sa musí tento vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom definovať jasne pracovnoprávnymi vzťahmi.

Zákonník práce základom

To znamená, že Zákonník práce sa nebude odvolávať vlastne na žiadny zákon, ale opačne: všetky zákony, ktoré budú nadväzovať na pracovnoprávne vzťahy, sa budú odvolávať naň. To vymedzuje nové postavenie Zákonníka práce. Naň nadväzuje a je jeho podsystémom zákon o verejnej službe a zákon o štátnej službe, ktorý je vlastne ďalším podsystémom pre približne 36-tisíc občanov, príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, pracovníkov SIS a policajného zboru. Zákon o vojenskej službe a zákon o štátnej službe colníkov potom definujú ďalšie špecifické podmienky štátnej služby.

Medzinárodné súvislosti

Proces reformy pracovného práva sa dostáva do záverečnej fázy. Vláda SR začala rokovania o Zákonníku práce. Reforma vychádza z potreby prechodu na nové sociálne a ekonomické podmienky, z potreby lepšie definovať niektoré základné práva, ktoré máme definované jednak v Ústave SR, ale treba povedať, že Ústava SR zahŕňa niektoré základné práva definované v Charte základných sociálnych práv zamestnancov EÚ v Listine slobôd a práv občanov, ale predovšetkým v Európskej sociálnej charte, ktorú SR podpísala. Pritom treba povedať, že potrebujeme zahrnúť do dnešného nášho práva aj všetky dohovory Medzinárodnej organizácie práce, resp. dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktoré by SR mohla ratifikovať. Jednoducho, musíme v novom pracovnom práve SR definovať rovnaké podmienky ochrany zamestnancov, aké platia bežne v Európe. Keby sme to neurobili, vytvárali by sa nerovnaké podmienky zamestnávania našich občanov, napríklad dumpingové finančné podmienky pre našu pracovnú silu.

Kolektívne vyjednávanie

Základné ciele pripravovaných zmien sú v tom, že chceme podstatne znížiť donucujúce ustanovenia súčasného Zákonníka práce. Rad vecí staviame na princíp kolektívneho vyjednávania. Vlastne jedna veľká nová časť v Zákonníku práce sa týka kolektívneho vyjednávania. Nechávame viac na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom o spôsobe a výkone pracovného práva. To znamená prehĺbenie princípu zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov. Opúšťame princípy starého Zákonníka práce, keď sme vlastne mali všetci temer rovnaké pracovnoprávne vzťahy. Aktuálna je otázka liberalizácie a deregulácie pracovného práva, ktorá zodpovedá základným princípom trhového hospodárstva. Samozrejme, chceme vybudovať odpolitizovanú profesionálnu a efektívnu štátnu správu. To sa má dosiahnuť zákonom o štátnej službe.

Štátny zamestnanec

Aké je základné porovnanie medzi Zákonníkom práce ako základnej kódexovej normy, zákonom o verejnej službe a zákonom o štátnej službe? Treba povedať, že vznik pracovného pomeru podľa Zákonníka práce vzniká pracovnou zmluvou. V zákone o verejnej službe vzniká takisto pracovnou zmluvou, ale v štátnej službe už vymenovaním do prípravnej štátnej služby. A tu by som sa trošku zastavil, pretože často dochádza k nepochopeniu. V súčasnosti sa uzatvára v štátnej službe pracovnoprávny vzťah medzi ministerstvom a zamestnancom. Tu však v budúcnosti bude dochádzať k štátnozamestnaneckému vzťahu, ktorý vznikne tak, že sa uzatvorí zmluva medzi štátom a týmto zamestnancom. To znamená, že zamestnanec nebude zamestnancom ministerstva, ale bude zamestnancom štátu. Preto sa vytvorí aj úrad pre štátnu službu, s ktorým zamestnanec uzatvorí zmluvu a následne bude pridelený na tzv. služobný úrad, to je to dnešné ministerstvo alebo nejaký iný ústredný orgán štátnej správy, kde bude vykonávať určitú funkciu. Na jej výkon bude musieť spĺňať určité kritériá, bude si musieť v priebehu celého obdobia dopĺňať anie, absolvovať testy spôsobilosti. Čiže vzťahy štátneho zamestnanca budú veľmi presne a jasne definované s tým, že jeho služba sa začína akousi prípravnou štátnou službou a po naplnení určitých skutočností, ktoré sú presne definované v zákone, vznikne trvalý štátnozamestnanecký vzťah. To znamená, že proces získania štátnozamestnaneckého vzťahu je dlhodobejší a je podmienený mnohými inými záležitosťami ako len dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Dovolenka

Problém dovolenky v novom Zákonníku práce je dnes ešte predmetom diskusií na úrovni sociálnych partnerov. V posledných dňoch došlo k dohode so sociálnymi partnermi v tom, že odporúčajú, aby sa zatiaľ zachovala úroveň dovolenky tak, ako je v súčasnosti. To znamená do 15 rokov je 4 týždne, a nad 15 rokov je 5 týždňov.

Pokiaľ ide o dĺžku pracovného týždňa, boli predložené dva varianty: 40 hodín alebo 38,5 hodiny týždenne. Odbory navrhovali 37,5 hodiny týždenne, my sme spolu so zamestnávateľmi presadzovali názor, že treba dať 40 hodín. Vychádzame aj z toho, že to nie je len otázka týždenného pracovného času, ale vychádzame aj z celkového ročného pracovného fondu SR. Treba povedať, že sme druhou krajinou v Európe s najväčším počtom štátnych sviatkov.

Skončenie služby je zabezpečené výpoveďou. Tu je spravená čiastočná definitíva po 15 rokoch vo verejnej službe a vo veku 45 rokov. Pri štátnej službe je zavedená definitíva, pritom existuje možnosť skončenia služby z disciplinárnych dôvodov, ktoré sú veľmi tvrdé a sú dané jasné podmienky na skončenie štátnej služby.

Pružný pracovný čas

Do nového Zákonníka práce platného od 1. 12. 1999 sa už dostali aj niektoré ustanovenia o väčšej pružnosti pracovného času. Naše skúsenosti za tri štvrte roka z uplatňovania týchto inštitútov sú veľmi slabé. Podnikateľská sféra využíva tieto možnosti len v minimálnej miere, len okolo 2 % (v ČR – 3,5 %), kým v krajinách EÚ sa to pohybuje rádovo od 40 do 45 %. Možno sme zo strany ministerstva práce nevytvorili zodpovedajúcu osvetu. V každom prípade však tieto formy pružného času umožňujú zvýšenie flexibility našej pracovnej sily. Vôbec, aktuálna je otázka, do akej miery nový Zákonník práce ovplyvní väčšiu flexibilitu trhu práce u nás. Pretože u nás je vytvorená predstava, že zamestnanecký vzťah sa vytvára len na osem hodín, pokiaľ možno na dobu neurčitú. Doba určitá sa využíva menej.

Zamestnanecké rady

Nový Zákonník práce umožní vo väčšej miere ako doteraz skrátený úväzok. Mal by nahradiť dohody o dielo a dohody o pracovnej činnosti. Európske právo hovorí o tom, že by mal existovať jasne definovaný pracovný pomer so všetkými záväzkami a ochranami pre zamestnanca. To je základná línia. Nakoniec aj v samotnom súčasnom Zákonníku práce máme napísané, že by mal zamestnávateľ predovšetkým zamestnávať ľudí do zamestnaneckého pomeru a nie napríklad zmluvou o dielo, kde vlastne dochádza k radu problémov. To, čo bude nové, je to, že v organizáciách, kde nebudú odborové organizácie, sa zavádza povinnosť, aby zamestnávateľ vytvoril zamestnanecké rady, ktoré budú zastupovať zamestnancov pri kolektívnom vyjednávaní. To zatiaľ vlastne slovenské právo nepozná. Zavádzame aj inštitút tzv. zamestnaneckých rád na medzinárodnej úrovni, ktoré vstúpili do európskeho práva vo väzbe na globalizáciu ekonomiky. Napríklad zástupca odborov z Volkswagenu Slovakia sedí v takejto zamestnaneckej rade vo Volfsburgu a zúčastňuje sa na rozhodovaniach na úrovni holdingu. Je to požiadavka, ktorú si presadili odbory do európskeho práva a zavádzame ho, aj keď si myslím, že jeho aplikácia možno nie je u nás v súčasnom období akútna. Skôr je to pre nás otázka budúcnosti, keď slovenské globálne spoločnosti preniknú do všetkých končín sveta.

(viš)