Efekt z VPP

Glosuje S. Dányová

Videla som verejnoprospešné práce v praxi. Ráno po siedmej, na zastávke autobusu v Donom Piali. Dvaja, zrejme predtým dlhodobo nezamestnaní, sa opierali o vidly a hrable. A konzultovali s ďalšími priateľmi, ktorí ich prišli pri tejto činnosti podporiť. Potom s novou popolnicou na kolieskach dohrmela Helena, s úmyslom pozametať čakáreň. Jej známa si však vybrala toto miesto na riešenie konfliktu, a tak z upratovania veľa nebolo. Veci znalí domáci občania poznamenali, vraj je to div, že v ten deň vôbec prišli, lebo bola podpora... Inak to vraj býva lepšie. Nuž takúto „verejnoprospešnosť“ by bolo treba dôsledne kontrolovať. A nielen na vidieku. Udržanie pracovných návykov je dôležité, no bez kontroly z toho môže byť len umelé zníženie nezamestnanosti v číslach. A my sa nedočkáme upravených, zelených miest podľa západných vzorov, aj keď budeme mať z týchto ľudí celú