Nielen začiatky sú ťažké

Pre podnikateľov štát akoby bol macochou

Firma GL Filo Podolí v okrese Nové Mesto nad Váhom, začala s výrobou hokejok v druhej polovici roku 1996. Rozhodnutie ovplyvnila skutočnosť, že jeden z majiteľov, Jaroslav Lušňák, bol niekoľko rokov naviazaný na hokej čiastočne aj tým, že aktívne hral. S výrobou hokejok začal už pred založením firmy a dodnes prevádzkuje špecializovanú predajňu športových potrieb na zimnom štadióne v Piešťanoch. Od idey k jej naplneniu nebola ľahká cesta, hoci dopyt po hokejkách bol a je dodnes veľký.

„Úver sme síce dostali, ale okamžite bolo potrebné splatiť úroky, prvý štvrťrok splátku, pretože sa nám nepodarilo získať odklad, kým neskončíme rekonštrukciu. Sú to však nepochopiteľné postupy, veď počas rekonštrukcie sme neboli schopní vyrábať, a tým tvoriť zisk, čiže nebolo ani z čoho splácať. Začiatok bol ťažký a táto situácia pretrváva v podstate dodnes,“ konštatuje Ing. Dušan Gúčik, jeden z konateľov spoločnosti, ktorá má síce množstvo objednávok doma i v zahraničí, môže ich však naplniť len do výšky vlastných reálnych finančných možností. “Tam, kde sa začína podnikať na zelenej lúke, je podnikanie náročné, ak nechcem povedať, že priam samovražedné. Len za prvý rok sme investovali 5 mil. Sk, z toho 2 mil. Sk do kúpy nehnuteľnosti, v ktorej sme zriadili výrobu, 1 mil. Sk do jej rekonštrukcie, zvyšok putoval do strojového vybavenia. Osobitným problémom bol nábeh výroby a potreba prevádzkových prostriedkov na výrobu. Keby sme však nemali každý z nás ďalšie vlastné podnikateľské aktivity, nemali by sme šance na splácanie.”

Bytča Súľov a Jola v Púchovskej Vieske predstavujú pre GL Filo síce výrobnú konkurenciu, čo sa však týka ponúkaného sortimentu, len ťažko možno hovoriť o konkurencii, pretože každá zo spoločností je orientovaná na iný druh výroby. Už v prvom roku podnikania začali dodávať hokejky pre viaceré dorastenecké a áčkarské mužstvá hokejistov oddielov nižších súťaží. Jeden klub minie za sezónu približne 1300 hokejok. Samozrejme, že zásobujú maloobchodný trh, perspektívne sú aj rozvíjajúce sa kontakty v zahraničí. „Naše skúsenosti s typickým javom slovenskej povahy, čo je dovozové, to je kvalitné, sú jednoznačné. Popredné oddiely nakupujú zahraničné hokejky, pritom naše sa im v kvalitatívnych parametroch približujú. V poslednom čase ekonomické problémy jednotlivých oddielov nútia zvažovať nákupy zahraničných hokejok, my to pociťujeme vo zvýšenom dopyte. Aj keď to naše výrobné kapacity dovoľujú, množstvo hokejok, ktoré ročne vyrobíme, závisí od financií, ktoré zoženieme. Tisíc kusov hokejok na sklade znamená mať 250-tisíc Sk. A aby bolo čo ponúkať, musíme vyrábať, pritom hokejka sa predáva maximálne štyri - päť mesiacov v roku, keď je sezóna, ostatné mesiace sa vyrába na sklad, bez inkasa peňazí. Mrzí nás to, lebo zahraniční odberatelia by mali záujem o veľké množstvá, ktoré my nie sme schopní vyrobiť, hoci kapacity na to máme. V súčasnosti naša výroba predstavuje ročne 10-tisíc kusov, pričom kapacita umožňuje výrobu až do 25-tisíc kusov. To by sme však potrebovali 3 mil. Sk, aby sme rozbehli výrobu rovnomerne počas celého roka i v časoch bez odbytu.”

Kolobeh, ktorý nemá konca. Firma nepotrebuje reklamu. Skôr sa reklamy bojí, pretože nemôže uspokojiť dopyt z ponuky, ktorá obsahuje hokejky detské s plastovou čepeľou a farebnou drevenou rúčkou v cene okolo 130 Sk, kvalitnejšie prevedenie majú ďalšie dva druhy detskej hokejky s laminátovanou čepeľou s dĺžkou 125 cm - excaliber a 130 cm - masters. Tri druhy hráčskych hokejok sa líšia v použití drevnej hmoty (topoľ, jaseň) a typov laminátov na čepeľ a rúčku hokejky. Typ 6600 je pritom svojimi parametrami naším špičkovým výrobkom, ktorému zodpovedá aj cena do 500 Sk. Pri rozbiehaní výroby zamestnávali 4 - 5 zamestnancov, pričom ich počet sa zvýšil v súčasnosti priemerne na desať ľudí. Základný materiál – drevná hmota je zo slovenských zdrojov. Lepidlá a lamináty sú z dovozu (Fínsko, Česko) a predstavujú 30 % nákladov na hokejku. Rast úrokov v peňažných ústavoch o 5 - 7 %, rast cien energií a pohonných látok, dovozná prirážka, to všetko sú momenty, ktoré sa postupne odzrkadľujú v cene výrobkov, ktorá je však ešte stále nižšia oproti porovnateľným výrobkom.

„Napriek všetkým tvrdeniam nepociťujú podnikatelia v reálnej praxi pomoc štátu. Súčasné podmienky na podnikanie, nedostatok financií nútia pri začiatkoch podnikania ísť do rizík, ak chceme výrobu rozbehnúť a potom udržať. Stále je tu hrozba rôznych kontrolných orgánov, keď sme si vedomí, že sa výroba dobudúva „za pochodu“ a že všetko nie je v takom stave, ako by malo byť. Štát by mohol pri špecializovaných výrobách a výrobách vôbec, prejaviť väčšiu podporu. Navyše, ak je výroba ako naša schopná produkovať výrobky, ktoré sú exportovateľné. Veď nie všetci na Slovensku môžeme byť obchodníci. Podnikanie na Slovensku je jednoznačne veľmi ťažké.”

Zora Petrášová