Sú dobrí, ale kto to vie?

Štát nevytvára podmienky na rozvoj domácich výrobcov

Firma Podolpap vznikla v roku 1989 ako prevádzkareň Obecného úradu v Podolí v okrese Nové Mesto nad Váhom, postupne sa však transformovala do dnešnej podoby na spoločnosť s ručením obmedzeným. Konateľ spoločnosti Peter Čechvala vďaka kontaktom vybavil firmu kvalitným zahraničným strojovým zariadením v celkovej výške 3 mil. Sk, ktoré dodnes slúži v plnom rozsahu svojmu účelu a pred krátkym časom investíciu aj splatili. Hoci je spoločnosť, sídliaca v obci s 2050 obyvateľmi, počtom pracovníkov malá, charakterom výroby a šírkou sortimentu je porovnateľná s veľkými firmami zaoberajúcimi sa výrobou a predajom hygienického papiera. To je totiž hlavná náplň a zameranie výroby v Podolpape - jedno- a dvojvrstvového recyklovaného toaletného papiera určeného výlučne do zásobníkov v sociálnych zariadeniach hotelov, v reštauráciách a iných verejných priestoroch v rôznej gramáži, v rôznom priemere kotúča, od 14 do 50 cm. Vyrábajú aj priemyselné hygienické jedno- i dvojvrstvové utierky, určené na utieranie rúk, stolov, olejov, súčiastok, teda všade tam vo výrobe, kde dochádza k zvýšenému znečisteniu. Vyrábajú ich v šírke 23, 33 a 43 cm alebo podľa želania odberateľa od 20 až do 160 cm, v rôznom priemere kotúča a do váhy až 20 kg. Ich nespornou výhodou je, že majú dobrú nasiakavosť, pritom sa na

ruky nelepia

a dobrá je aj ich likvidácia, pretože sú rozpustné vo vode, čo je pozitívne z ekologického hľadiska. V Podolpape spracujú za mesiac až 10 ton papiera, odoberajú ho predovšetkým z firmy Tento Žilina, alebo spracúvajú papier dodaný priamo zákazníkmi. Vo finálnych výrobkoch to objemovo predstavuje 9,5 tony, v závislosti od druhu výrobku.

Peter Čechvala si pritom pochvaľuje dlhoročné korektné vzťahy na odbytových oddeleniach týchto podnikov, čo je pre takého malého odberateľa z hľadiska spomínaných výrobných gigantov nezanedbateľný fakt. Pritom 60 % z celkového objemu výroby putuje do Česka, kde sú s podolským papierom veľmi spokojní z hľadiska

kvality aj ceny.

„V kotúčových hygienických utierkach v takom množstve, ako vyrábame my, nemáme porovnateľného výrobcu, keď nespomíname veľkovýrobcov. Na Slovensku sú však firmy, ktoré vyrábajú skladané utierky. Aj napriek tomu musíme mať zabezpečených dlhodobo stálych odberateľov, aby nedošlo k prerušeniu kontinuity výroby a predaja,“ konštatuje konateľ spoločnosti. „Našou výhodou ako malého výrobcu pred veľkými je, že sme schopní reagovať na požiadavky odberateľa menšieho rozsahu. Sme schopní prestaviť stroj na parametre podľa objednávky operatívne, čo vo veľkých firmách je možné až po uvoľnení výrobných kapacít. Práve tam však tvoria na trhu ceny, na ktoré musíme aj my reagovať a prispôsobovať sa im, hoci naše výrobné náklady pri menšom objeme výroby sú, samozrejme, vyššie.“

V Podolpape vyrábajú aj kotúče do filtračných vložiek pre východoslovenskú firmu, režú papier na rozetky pod šálky a poháre z trojvrstvového papiera, rezali aj faxový papier, skrátka snažia sa drahý stroj využívať v maximálnej miere. „Dnes je situácia vo výrobe i obchode veľmi zložitá a veru neviem, ako budeme pokračovať ďalej. Spracovanie papiera v tomto objeme výroby

nie je lukratívna

oblasť podnikania, len tak-tak prežívame, hoci objem výroby z roka na rok stúpa. Stúpajú však aj náklady na výrobu z dôvodu zvyšovania cien, a tak nik nevie vopred odhadnúť, ako sa vyvinie situácia v najbližšom období. Myslím si, že slovenským firmám by bolo potrebné prejaviť reálnu podporu zo strany štátu. Mnohé malé a stredne veľké slovenské firmy vyrábajú kvalitné výrobky, žiaľ, nemajú finančné prostriedky na materiálové zásoby, reklamu a výraznejšie presadenie sa na trhu, a tak so svojou podnikateľskou iniciatívou ostávajú v úzadí, zápasia s problémami odbytu a bez financií radšej s podnikaním končia.“

Eva Madunická