Nedoplatky rastú, vláda musí niečo robiť...

S vicepremiérom Ľ. Fogašom o aktuálnych legislatívnych krokoch

Po letnej prestávke opäť začína rokovať parlament. V tejto súvislosti je aktuálna kritika NR SR na adresu vlády, ktorá vlani a ešte tento rok na jar neúmerne veľa zákonov predkladala na skrátené legislatívne konanie. Nebolo času na diskusiu o nich, čím utrpela ich kvalita. Od toho je už len krok k ich častým novelám a neprehľadnosti legislatívy. Zmení sa táto situácia? Podpredseda vlády SR Ľubomír Fogaš tvrdí, že áno, hoci adresátmi tejto kritiky nebola ním vedená legislatívna rada vlády, ale šéfovia jednotlivých rezortov. „O zlepšení svedčí fakt, že kým vlani prevyšoval počet skrátených konaní návrhov zákonov skoro 51 % z celkového počtu, tak v tomto roku to bolo len sedem zákonov. A to boli naozaj odôvodnené prípady.“ Rovnako by sa mala situácia zlepšiť aj v súvislosti s pripravovaným štátnym rozpočtom, keď sa v závere roka prijímajú doslova desiatky noviel zákonov. „Legislatívna rada už tento týždeň prerokuje niektoré z nich. Ale nebude ich povedzme 20, 30, či 40, ako to bývalo doteraz,“ hovorí Ľ. Fogaš. Presné číslo bude závisieť od znenia návrhu štátneho rozpočtu. „Predpokladám však, že ich bude do desať. Ak by návrhy zákonov boli predložené do prvého čítania na októbrovú schôdzu, v novembri môžu byť schválené. Záleží to od toho, ako ministri splnia svoje plány legislatívnych úloh.“ Vláda už dvakrát hodnotila prácu šéfov rezortov z tejto stránky a nebola to radostná bilancia, skôr tvrdá kritika. „Ministri boli aspoň korektní a túto kritiku vzali bez akýchkoľvek pripomienok,“ hovorí Ľ. Fogaš, s ktorým sme sa zhovárali aj o ďalších aktuálnych problémoch.

Ako sa pozeráte na spory vrcholných predstaviteľov justície, ministra spravodlivosti a predsedu Najvyššieho súdu SR?

- Spôsob, akým sa tento spor vedie, je nedôstojný. Nepomôže dobrému obrazu justície ako takej a rozhodne nie ani ministra spravodlivosti. Vecne sa k problému nevyjadrím. Post predsedu Najvyššieho súdu SR je volený na určité obdobie preto, aby zaručoval istú stabilizáciu a aby sa za určité obdobie dali ukázať aj efektívne výsledky. Nebolo by zdravým javom, aby po nástupe každej vlády dochádzalo k odvolávaniam najvyšších funkcionárov.

Fakty v rezorte spravodlivosti sú zlé: za rok a pol sa predĺžilo konanie v jednotlivých veciach. Zaťaženosť sudcov sa zvýšila. Počet prípadov, ktoré ležia na súdoch nevyriešené, je 85-tisíc len v obchodných sporoch a platobných príkazoch.

- Situácia je mimoriadne zložitá, v niektorých oblastiach kritická. Nadmerná zaťaženosť súdov je daňou aj súčasnému vývoju v našej hospodárskej sfére. Mnohé zo sporov vznikajú preto, lebo veľa vzťahov je neprehľadných. Na druhej strane právne vedomie v značnej časti podnikateľskej sféry je veľmi nízke. Pre mnohých sa napríklad stalo doslova módou neplniť povinnosti vyplývajúce z obchodných vzťahov. Jednoducho je tu celý rad problémov, ktoré by sme mohli postupne pomenovať, ale doterajšie snahy vyriešiť problémy v justícii bez toho, aby sa do nej investovalo technicky i personálne, nemôžu byť úspešné. Ani teraz, ani v budúcnosti.

Kde teda treba hľadať východisko?

- Cielene treba doškoliť nových sudcov, na určité obdobie zvýšiť stavy v justícií. Odhadujem o 100 až 150 ľudí. Jednoducho musíme prekonať súčasné obdobie problémov či už vlastníckych, záväzkovo-právnych alebo problémov, ktoré súvisia s financovaním samej ekonomiky a v neposlednej rade trestných. Druhá vec, ktorá s tým súvisí, je kvalitné technické vybavenie súdov a sudcov. Pokiaľ je to možné, treba bojovať aj proti obvineniam z korupcie.

Podnikatelia a vôbec občania vkladali do vás jednu veľkú nádej: že urobíte pokrok vo vymáhateľnosti práva. Po takmer dvoch rokoch vášho vládnutia však necítiť žiadny pokrok.

- Túto otázku treba rozdeliť na dve časti. Jedno je to, čo môže urobiť vláda - jej jediným nástrojom je vytvoriť legislatívne predpoklady na sprísnenie postihov tých, ktorí si neplnia zmluvné záväzky a nerešpektujú rozhodnutia súdov. Druhá vec je však to, čo sa zo zámerov vlády dostane do reálneho života. Z hľadiska legislatívy si myslím, že prijatie mnohých nových skutkových podstát vrátane postihovania neplatenia dani a odvodov do poistných fondov, novely exekučného poriadku a ďalších opatrení, ktoré sa pripravujú v súčasnom období v Občianskom súdnom poriadku, predovšetkým z hľadiska doručovania písomností, vypracovania rozhodnutí, efektívnejšej činnosti súdov, budú prínosom. Ale otázka má aj druhú stranu mince. Dovoláme sa vynutiteľnosti práva, no nepýtame sa, ako je možné, že subjekty, ktoré si medzi sebou vytvorili určité záväzky, sa cielene vzájomne poškodzujú tým, že ich neplnia. Jednoducho v podnikateľskom správaní chýba určitá dávka etiky. SR je navyše krajinou, ktorá nemá vyrovnané vlastnícke vzťahy. Súčasne treba povedať, že spoločnosť je v určitom štádiu vývoja a že tento vývoj sa nedá preskočiť. Predovšetkým v oblasti zmeny právneho vedomia občanov, podnikateľov.

Ale podnikatelia sú čoraz viac kriminalizovaní. Napríklad v rámci pripravovanej daňovej reformy sa má meniť kompetenčný zákon, zákon o správe daní a Trestný zákon. Na druhej strane, ak rastú daňové nedoplatky, sama autorka tejto reformy, ministerka financií B. Schmögnerová hovorí, že je to pre nesolventnosť podnikateľov. Za tú ich budeme postihovať ešte viac ako doteraz?

- Treba si položiť otázku, z akých poznatkov vláda pri svojom postupe vychádza. Ak existujú niektoré skutkové podstaty trestných činov, napr. poškodzovanie veriteľa a celkovo sa od roku 1996, odkedy existuje táto skutková podstata, odstíhalo len alebo začalo trestné stíhanie len voči 9 ľuďom, tak asi nemožno hovoriť o kriminalizácii, keď sa pritvrdzujú pravidlá.

Skôr by som však hovoril o nedostatočnej činnosti príslušných zložiek polície a následne justičných zložiek. Ale to je problém týchto orgánov, a predsa nemôžem kvôli nemu pritvrdzovať na podnikateľov.

- Ak nám stále rastie daňový dlh, tak je predsa povinnosťou vlády s tým niečo urobiť. A rastie napriek tomu, že sa dane znížili zo 40 na 29 percent. Chceme prijať vyvážené opatrenia, také, ktoré umožnia podnikateľskej sfére žiť rozvojovo, no súčasne sa nedá nič robiť, len chrániť záujmy štátu vrátane výberu daní.

Peter Višváder