Benzín ako nôž ...

Ceny motorových palív lámu rekordy. Koho by to už tešilo? A tak vo Francúzsku autodopravcovia zatarasili prístupy k rafinériám a benzínovým čerpadlám, v Belgicku hlavnú bruselskú križovatku. Niekde sa podarilo dopravcom dosiahnuť pod nátlakom malé ústupky. Napríklad v Poľsku vláda znížila clo na benzín. Zväčša si však protestujúci vôbec nepomohli, iba poškodili sami seba. Zajtra sa majú naši autodopravcovia z Česmadu rozhodnúť, aké opatrenia urobia oni. Iste nikto už neráta, že liter benzínu špeciál bude niekedy stáť 2,40 koruny a motorovej nafty len deväťdesiat halierov ako kedysi. Faktom tiež je, že súčasná cena začínajúca sa niekde okolo 34 korún za liter je jednoducho privysoká. Nie na to, aby dopravné podniky mohli prosperovať, ale vôbec prežiť. Takže celkom prirodzene cenu motorových palív chápu ako nôž na svojom hrdle. Lenže tento nôž na hrdle máme všetci. Asi vo väčšine krajín Európy je situácia podobná tej našej. Rafinérie a distributéri pracujú s dosť nízkou obchodnou maržou a navyše sú odkázaní na cenu dovážanej ropy. Priložiť im nôž na hrdlo za to, že cena surovej ropy a cena dolára je na historicky najvyšších úrovniach, to by skutočne nemalo zmysel. V podstate sú to rovnakí rukojemníci ako my ostatní. Relatívne vysoké sú spotrebné dane. Priložiť nôž na hrdlo štátu? Tiež neviem. Dane stúpli, spotreba klesla, štát má menej ako mal a čakal. A nový rozpočet bude aj tak dosť napnutý. A pritlačiť na OPEC aby zvýšili ťažbu? Hádam už netreba, zvýšia ju sami o 800-tisíc barelov denne. Cena ropy zrejme už čoskoro pôjde dolu. No a štrajkom kurz koruny k doláru určite nezlepšíme. Na to sa dá spoľahnúť. Tak teda - čo robiť? Nuž, vydržať!