Hrozí repríza ropnej krízy?

Krajiny dovážajúce ropu sú dnes odolnejšie proti výkyvu cien

Hypotetická situácia: Ceny ropy po období krátkej stagnácie opäť idú hore. Priemyselné krajiny chytá panika. Inflácia sa už dávno stála neúnosnou, automobilový, chemický a ďalšie priemyselné odvetvia zaznamenávajú výrazný pokles obratov. Prepravcovia, taxikári a farmári sú na okraji existencie, aj napriek tomu, že väčšina európskych vlád o niečo znížila spotrebné dane z pohonných látok. Protesty sa striedajú ako na bežiacom páse. Vo Veľkej Británii opäť, ako v časoch ropnej krízy v roku 1973, zaviedli v rámci úsporných opatrení trojdňový pracovný týždeň. Vyspelé krajiny vyvíjajú politické a ekonomické nátlaky na členov OPEC, títo však opakovane odmietajú ďalej zvyšovať ťažbu ropy. Niektorí západní politici sa dokonca vyhrážajú použitím vojenskej sily...

Je takýto scenár v súčasnosti možný? Sotva. Analytici síce upozorňujú, že nedeľňajšie rozhodnutie ministrov OPEC zvýšiť ťažbu o 800-tisíc barelov denne skôr iba zastaví súčasný rast ceny ropy, ako by ju mal výraznejšie znížiť. Vysvetľujú pritom, že v skutočnosti sa na svetové trhy dostane len niečo vyše 100-tisíc barelov, keďže väčšina členských krajín OPEC aj doteraz produkovala viac „čierneho zlata“ ako určovali stanovené kvóty. Okrem toho je tu možnosť, že rafinérie obmedzia dodávky svojich výrobkov na trh, takže by ani zníženie ceny ropy nemuselo ovplyvniť vysoké ceny benzínu a nafty. Tiež je pravda, že predstavitelia jednotlivých priemyselných odvetví už teraz upozorňujú na možné straty. Chemická skupina DuPont ohlásila, že rastúce náklady môžu z hrubého zisku spoločnosti ukrojiť viac ako miliardu USD. No a nakoniec, protesty prepravcov a farmárov šíriace sa európskym kontinentom neveštia nič dobré.

Na druhej strane sú tu však zjavné rozdiely medzi situáciou v období ropnej krízy roku 1973 a dnes. „Krajiny dovážajúce ropu sú dnes omnoho odolnejšie, aby vydržali prudké výkyvy cien, a to vďaka nízkej inflácii a väčšej vyrovnanosti platobných bilancií. Tiež podiel odvetví závislých od ropy na HDP sa za posledných dvadsať rokov výrazne znížil v dôsledku rozvoja nových odborov,“ tvrdí analytička Irine Kingová z J&P Morgan. Ďalej, pokiaľ ide o protesty proti vysokým cenám benzínu v západnej Európe, netreba podceňovať rezervy, ktoré sa nachádzajú v znižovaní spotrebných daní. Ministri financií EÚ sa síce na víkendovom stretnutí postavili proti takejto možnosti, pričom uviedli, že zníženie by bolo zlým signálom pre OPEC, no toto opatrenie vždy zostáva v zálohe pre prípad výraznejších sociálnych nepokojov. Málo pravdepodobné je aj príliš tvrdohlavé odmietanie zvyšovania produkcie zo strany OPEC. Pre členské krajiny združenia z dlhodobého hľadiska nemusí byť vysoká cena ropy až takou veľkou výhodou. Je totiž pravdepodobné, že vysoká cena ropy bude viesť k nahradzovaniu ropy inými zdrojmi, čo sa v konečnom dôsledku premietne do zníženého dopytu po nej.

Takže na obavy z katastrofických scenárov je zrejme priskoro. Iná je však otázka, ako intenzívna by bola konfrontácie najväčších výrobcov a dovozcov ropy v prípade vážnej krízy. Keďže ide o hypotetický problém, vari najlepšie je byť optimistom a veriť, že v každej situácii by sa našlo optimálne riešenie. Veď, ako tvrdí premiér Dzurinda, vstupujeme do dlhého obdobia solidarity.

Rastislav Boldocký

Štruktúra ceny litra bezolovnatého benzínu vo Veľkej Británii

Celková cena 89,9 pence

Spotrebná daň 50,89 pence

DPH 12,94 pence

Náklady 18,2 pence

Profit 4,9 pence

Zdroj: The Guardian

Priemerné ceny benzínu vo vybraných krajinách v penciach

Veľká Británia 89,9

Holandsko 76,4

Francúzsko 72,8

Taliansko 72,2

Nemecko 62,9

USA 29,0

Zdroj: The Gurdian