Verí, že socializmus príde zo západu

Boli novembrové udalosti 1989 len vzburou spotrebiteľskej verejnosti?

Niektorí politici po novembri 1989 na Slovensku i v Česku hovorili, „nechajme komunistov tak, zídu z očí, zídu z mysle“. Zariadiť to mal prirodzený zákon života a smrti. Zatiaľ sa tak nestalo. Komunisti na Slovensku mali a majú pokoj. V Českej republike naopak. A možno práve preto tam majú 20-percentné preferencie, u nás už dlhodobejšie len jednu pätinu či šestinu z nich. Ale aj tak slovenským komunistom môže závidieť nejedna , aj vládnuca politická strana zastúpená v slovenskom parlamente. Hoci predseda KSS Jozef Ševc pôsobil pred novembrom 1989 vo vyššej funkcii nomenklatúrnej komunistickej strany, KSS v súčasnosti existuje a pôsobí u nás v rámci zákona, a teda ako takej sme dali jej predstaviteľovi možnosť odpovedať na aktuálne otázky.

Raz ste povedali, že svoj program chcete doviesť do víťazného konca. Čo tým myslíte, aké bude podľa vás to finále?

- Tým koncom, alebo lepšie povedané optimistickejším začiatkom, bude víťazstvo rozumu. A verím, že konečne aj definitívne. Kapitalizmus ešte slobodu nikomu nezabezpečil, preto má socializmus budúcnosť. Preto možno budúci socializmus príde zo Západu, kde majú ľudia väčšie skúsenosti aj s bojom za sociálnu spravodlivosť. Počkám si na to, no nie so založenými rukami.

Český prezident Václav Havel označil pred niekoľkými mesiacmi tamojšie domáce pomery za mafiánsky kapitalizmus. Ako vnímate našu, slovenskú súčasnosť?

- Vo všetkých bývalých socialistických krajinách, Slovensko nevynímajúc, nastal v podstate rovnaký proces politických, ekonomických a spoločenských zmien s jednotlivými národnými odlišnosťami. Tieto zmeny sa však robili unáhlene, za každú cenu a bez koncepčnosti. Privatizácia bola chaotická a živelná. Vlastníkmi majetku sa stali ľudia verní stranám, ktoré boli momentálne pri moci. V málo prípadoch išlo o ľudí odborne zdatných, ekonomicky vzdelaných, ktorým by skutočne išlo o zveľaďovanie národného bohatstva. Ak zavládol duch mafiánskeho kapitalizmu, tak ho splodil tento politický systém, ktorý začal budovať

sám Havel.

Ten sa teraz môže sťažovať iba sám na seba. Či je aj na Slovensku mafiánsky kapitalizmus, ťažko povedať, ale rozhodne je tu veľa nezdravého.

Sú ľudia, ktorí tvrdia, že udalosti na konci roku 1989 boli len prevratom v rámci dovtedajšej nomenklatúry, ktorá svoju politickú moc transformovala do ekonomickej. Vraj z účtov KSČ na konci 90. rokov zmizla asi jedna miliarda korún, ktorá bola vykázaná ako prevádzkové náklady. Viete niečo o tom?

- Treba sa opýtať vtedajších šéfov strany, čo je na tom pravdy. Sú rôzne dohady a indície, kde sa dostal majetok strany dovtedy, ako bol prijatý zákon o navrátení majetku. Zákon však aj dnes odporuje duchu ústavy a chápaniu demokracie. Dnešná KSS nebola pri tom, keď sa tento proces odohrával a silno pochybujem, že by peniaze bol niekto použil na niečo iné. Ani ich toľko nebolo, ako sa uvádza. Ale pokiaľ by si nomenklatúry len preliali peniaze z jedného vrecka do druhého, tak dnes komunistická strana aj v Česku, aj na Slovensku by bola v inom stave. Nepomerne lepšom.

Vylučujete teda takúto možnosť?

- V každom prípade nemám o tom takéto informácie. Zrejme ešte i dnes niekto chce hádzať špinu na našu stranu za to, že sa dnešným mocným v podstate nič nedarí. Radi by aj túto svoju neschopnosť zhodili na komunistov. My sme v tom období na Slovensku zápasili s niečím iným. Tlaky z Česka, že sa dopláca na Slovensko, boli také evidentné, že

nás to urážalo.

Tiež si uvedomme, že KSČ mala svoju tvrdú vlastnú vnútornú kontrolu a v oblasti financií osobitne. Nevylučujem však, že niečo sa mohlo stať. Peniaze, ktoré boli z federálneho rozpočtu KSČ, prešli aj na Slovensko. Či ich KSS-SDĽ rozdelila medzi svoju členskú základňu, to neviem, to by mohlo povedať vtedajšie vedenie dnešnej SDĽ

Čo sa teda podľa vás v novembri 1989 vlastne udialo?

- Desať rokov po týchto udalostiach jednoznačne možno povedať, že išlo o

štátny prevrat.

Podľa nás scenár bol napísaný skôr a niekde inde, ani nie v Československu, ani v bývalých socialistických krajinách. Tak ako sa Gorbačov a socialistické krajiny vzdali moci, to sa v histórii ešte nestalo. Uplynulých desať rokov to však tiež nebola žiadna prehliadka nežnosti. Sú indície, že niektorí vtedajší poprední predstavitelia štátnej moci v tom období inklinovali k týmto scenárom To sa ukázalo v prvých ponovembrových dňoch pri zostavovaní vlády a aj pri rozdelení federatívnej republiky.

Aj keď pripustíme, že scenár sa písal na Malte alebo prípadne inde, tak jeho realizácia nemohla byť bez spolupráce určitých zložiek, ktoré podliehali KSČ. - Všeličo si ľudia môžu domýšľať. Sú aj fakty o záujmoch konkrétnych ľudí, ako sa vyzliecť zo zodpovednosti za minulý režim a ako naskočiť do rozbiehajúceho sa vlaku. Charaktery ľudí sú rôzne. Či niekto parazitoval alebo sa chcel priživiť, či zachrániť svoju vlastnú kožu, to zhodnotí až vzdialenejšia história. Ale mnoho čestných komunistov nevidelo do kuchyne, a veľa vecí nám je nejasných dodnes. V každom prípade vtedajšia spoločnosť potrebovala zmeny a hľadanie východísk statoční komunisti podporovali.

Aj vtedajšie ekonomické analýzy ukazovali, že model centrálne plánovaného hospodárstva neobstál v súťaži s trhovou ekonomikou.

- Či obstál alebo nie, to je otázka. Veď dnes popredné kapitalistické ekonomiky tento model používajú, takže by som nehovoril celkom o zlyhaní. Niečo však zlyhalo. V materiáloch Prognostického ústavu, kde pôsobili Walter Komárek, Miloš Zeman a ďalší neskôr poprední českí politici a Václav Klaus, pracujúci vtedy v bankovníctve, ktorý im často robil oponenta, sa nič také svetoborného neuvádzalo. Treba povedať, že W. Komárek i V. Klaus boli

varení a pečení

na sekretariáte Miloša Jakeša. Na Slovensku takéto analýzy pripravovali ľudia ako Fedor Gál, Peter Weiss, Pavol Kanis, ale ani oni nič prevratné nepriniesli. Spravidla to bola len čistá kritika, ale bez východísk.

V niektorých analýzach prezamestnanosti v bývalom Česko-Slovensku sa uvádzalo, že v Česku je asi 25-percentná a na Slovensku vzhľadom na štruktúru priemyslu až 40-percentná. Nebolo teda len otázkou času, kedy sa prezamestnanosť tak či tak prevalí a s ňou aj systém?

- Dnes je to už história. Počas dvojročného plánu rozvoja národného hospodárstva sa položili základy rozvoja ekonomiky. Bolo nevyhnutné dať ľuďom pocit istoty a prácu ako základný zmysel života. Systém ľudovej demokracie to úspešne zvládol. Nedá sa to porovnať s dneškom, keď je viac ako 500-tisíc nezamestnaných.

Teória plných žalúdkov zrejme vždy dosť oslovovala, lenže ani tá sa v kvalitatívnej rovine nenapĺňala. November 1989 bol možno aj vzburou spotrebiteľov, ktorých prestalo baviť mať v obchodoch banány dvakrát do roka...

- Určite si treba postaviť hierarchiu hodnôt. Či prevrat v roku 1989 spôsobili

práve banány?

To nechávam na občanov. Bolo ich síce menej, ale školstvo i zdravotníctvo bolo bezplatné, nájomné za bývanie nízke. Dnes je banánov dosť, ale ľudia často na ne nemajú. Takže, obrazne povedané, vtedy sme síce lízali menej pochutín, ale dnes ich lížeme cez sklo. Uznávam, že chyba bola aj v tom, že v niektorých oblastiach sa vlastnícke vzťahy „zošrobovali“ a tak sa ohraničil priestor na malé a stredné podnikanie. Či však bol socializmus potlačený týmto a či, ako sa niekedy hovorí, skrachoval, je otázne. Veď keď si zoberiete čínsky model budovania socializmu, tak dnes jedna miliarda ľudí, každý piaty človek, žije v socializme.

Teraz sa však aspoň hľadajú intenzifikačné faktory.

- Na Slovensku sa desať rokov nič nehľadá, a keď to niekto tvrdí, nech nás o tom presvedčí. Predovšetkým sa tu kradne. Nehľadá sa forma spoločenského systému. Neraz sa tvrdí, že na Slovensku budujeme kapitalizmus. O tom sa však dá polemizovať. Doterajších desať rokov nepresvedčilo ľudí, že je to teraz lepšie, ako to bolo predtým. Ale veď každá revolúcia by sa mala robiť preto, aby bolo ľuďom lepšie. A nie iba vyvoleným.

Vaše volebné preferencie kolíšu len medzi dvoma až piatimi percentami. V Česku má KSČM približne 20 percent. Faktom je, že prezident Havel predstaviteľov komunistov neprijíma, vás však náš prezident prijal.

- Vo vývoji politickej ľavice v Česku a na Slovensku sú rozdiely. Na Slovensku sa Petrovi Weissovi podarilo cieľavedome a programovo komunistickú stranu rozbiť. My

teraz pripravujeme

„Program pre väčšinu“ a sme schopní sebareflexie. Pripravujeme sa aj na účasť v rozhodovacích procesoch spoločnosti, pričom v najbližšom období sa zameriame na vypracovanie koncepcie zvyšovania zamestnanosti. Keďže Slovensko sa neobíde bez pôsobenia nadnárodných spoločností na svojom území, naša strana chce vypracovať systém kontroly zahraničného kapitálu. KSS sa bude zasadzovať za záujmy sociálne najohrozenejších vrstiev obyvateľstva, ktorými je mládež, dôchodcovia, ženy a slovenská dedina. Sústredíme sa i na školstvo a zdravotníctvo.

Celkom odlišný vývoj však nebol. Majú tam vládnu ľavicovú stranu. Aj v Česku boli „štepánovci“ , ktorí mali vlastnú stranu.

- V prípade Miroslava Štepána sa nedá hovoriť o reálnej politickej strane. Weissovci na Slovensku KSS rozkúskovali a nechali časť členskej základne odísť do iných politických zoskupení. Kto teda bol skutočným komunistom? Vzniklo aj Združenie robotníkov Slovenska , aj sociálnych demokracií je na Slovensku niekoľko, hoci s počtom členov, ktorí by sa všetci zmestili do jedného autobusu. Takže vidíte, do akej miery a ako sa dá kúskovať ľavicový politický priestor, ak je o to záujem. My sme začínali fakticky z nuly. Nám v strane neostala

ani ceruzka,

nie ešte tie stámilióny, o ktorých ste hovorili. U nás v aparáte strany nie je nikto platený, všetko sa robí dobrovoľne. Takže my iba začíname a materiálne sme skutočne v horšom stave ako v roku 1921, keď strana vznikala. Peniaze si nechala SDĽ a neblahú ideológiu a minulosť „prišili“ nám.

Vladimír Turanský

Ivan Sedlár