|
|||||||||||||||||
Streda 13.Septembra 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fotografoval ich srdcomMy, čo sme prežili - tak znie názov básne poetky Eriky Lumgrundovej, Slovenky žijúcej v Argentíne, ktorá prežila holokaust. Jeden z veršov hovorí: Nič z bolesti nesmie byť stratené. Práve toto posolstvo mali zrejme na mysli pracovníci Múzea židovskej kultúry v Bratislave, keď si pre výstavu čiernobielych fotografií Yuriho Dojča požičali názov My, čo sme prežili. Otvorili ju na podporu uzákonenia 9. septembra ako pamätného dňa obetí holokaustu. Päťdesiatnik Yuri Dojč pochádza zo Slovenska, žije však už 30 rokov v Kanade. Aj keď jeho otec Ľudovít učil okrem matematiky aj hebrejčinu, on sám sa priblížil osudom židovstva až vtedy, keď začal spoznávať životné príbehy tých, čo prežili. Po tom, čo mal v roku 1988 na Slovensku svoju prvú odbornú prednášku, začal prichádzať častejšie. Navštevoval ľudí v ich domovoch, načúval im a fotografoval. Na výstave, ktorú si možno pozrieť do 15. 10., prezentuje 34 ich fotografií. Oči, tváre, postoje ľudí, ktoré zvečnil, vypovedajú o životnej skúsenosti, sile, bôľoch, trápení i optimizme. Fotografoval ich ako profesionál, ale fotografoval ich srdcom. Z tejto jeho práce pripravuje Múzeum židovskej kultúry SNM aj knižnú publikáciu. Zaujímavosťou je, že na základe tejto jeho práce oslovil Y. Dojča časopis Toronto Life a objednal si uňho cyklus o ľuďoch žijúcich v Toronte pod titulom City of Nations. Toronto je totiž najmultietnickejšie mesto na svete. Jeho kniha torontských portrétov, celkom iná, a predsa podobná, vyjde ešte na jeseň. Zuzana Krútka |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |