Vybraté problémy pracovného práva

Otázky faxujte na číslo 07/6381 0413, píšte na adresu redakcie alebo mailujte do schránky: názory@hd-dennik.sk

Môže zamestnávateľ zrušiť pracovný pomer so zamestnancom v skúšobnej dobe aj počas jeho práceneschopnosti?

- Podľa § 58 Zákonníka práce (ZP) pracovný pomer môže zrušiť v skúšobnej dobe zamestnávateľ aj zamestnanec a môžu tak urobiť kedykoľvek v priebehu skúšobnej doby, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu.

Ak zamestnávateľ má v úmysle so zamestnancom zrušiť pracovný pomer ešte počas skúšobnej doby a ak zamestnanec nemôže svoju prácu vykonávať pre prekážky v práci presahujúce desať pracovných dní, ktoré sa započítavajú do skúšobnej doby, zamestnávateľ môže so zamestnancom platne zrušiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj počas trvania prekážok v práci. Zamestnávateľ v takomto prípade nemusí čakať až do uplynutia desiateho pracovného dňa, o ktorý by sa skúšobná doba z dôvodu uvedenej prekážky v práci predĺžila, ale môže tak urobiť aj skôr, teda počas plynutia dohodnutej skúšobnej doby.

Dôležitou formálnou podmienkou je, aby písomné oznámenie o zrušení pracovného pomeru bolo doručené druhej strane aspoň tri dni pred dňom zamýšľaného zrušenia pracovného pomeru.

Je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že skúšobná doba sa na rozdiel od lehoty skončí posledným dňom aj vtedy, keď jej skončenie pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok. Ak by teda zamestnávateľ chcel so zamestnancom platne zrušiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, musel by ho zrušiť najneskôr v posledný pracovný deň tejto doby.

Podľa § 31 ZP sa v pracovnej zmluve sa môže dohodnúť skúšobná doba, ktorá je, pokiaľ nebola dohodnutá kratšia skúšobná doba, maximálne tri mesiace. Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne, inak je jej dohodnutie neplatné. Dohodnutá skúšobná doba sa už nemôže dodatočne predlžovať.

Zmluvné strany si môžu navzájom dohodnúť kratšiu skúšobnú dobu, ale nemôžu si dohodnúť skúšobnú dobu dlhšiu ako tri mesiace. Ak by bola dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako tri mesiace, doba presahujúca tieto tri mesiace by sa považovala za neplatne dohodnutú.

Začiatok skúšobnej doby je preto vždy totožný so vznikom pracovného pomeru.

Do skúšobnej doby sa v rozsahu najviac desiatich pracovných dní započítava aj doba prekážok v práci (napr. práceneschopnosť zamestnanca), pre ktoré zamestnanec nemôže v jej priebehu vykonávať prácu.

JUDr. Daniela Hudeková

Naša akciová spoločnosť prešla na skrátený týždenný pracovný čas, t. j. na 32 hod. týždenne - náš pracovný čas je rozvrhnutý od pondelka do štvrtka vrátane, pričom piatky nerobíme. V septembri 2000 vychádzajú štátne sviatky 1. 9. a 15. 9. na piatok. Máme tieto piatky preplácať alebo nie ?

- Za vykonanú prácu patrí zamestnancom mzda (§ 111 ZP). Za prácu vo sviatok patrí zamestnancom popri mzde aj príplatok za každú odpracovanú hodinu, a to vo výške ich priemerného zárobku pripadajúceho na jednu hodinu. Príplatok sa poskytuje za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku v týždni (§ 117 ZP). Zákonník práce vychádza zo zásady, že náhradu mzdy je možné poskytnúť zamestnancom len vtedy, ak im preukázateľne ušiel zárobok z dôvodu, že sviatok pripadol na ich zvyčajný pracovný deň.

Znamená to, že zamestnancom náhrada mzdy nepatrí, ak by v deň pripadajúci na sviatok nepracovali ani v prípade, ak by sviatok nebol. Vyplýva to zo skutočnosti, že v takom prípade zamestnancom za sviatok neuchádza žiadny zárobok. Ak máte rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do štvrtka, za štátne sviatky (1. 9. a 15. 9.) pripadajúce na piatok zamestnancom náhrada mzdy nepatrí, pretože im neujde žiadny zárobok z dôvodu, že v piatok nepracujú (bez ohľadu či ide o sviatky alebo nie).

Kto môže podnikateľskej spoločnosti, ktorá prešla na trojzmennú prevádzku, schváliť 40-hodinový pracovný týždeň, ak nemá odborovú organizáciu? Počuli sme, že nemáme nárok na kratší, t. j. na 40-hod. pracovný týždeň, ak nemáme odbory. Kratší pracovný týždeň schválilo predstavenstvo spoločnosti bez zníženia hodinovej mzdy z dôvodu prechodu na trojzmennú prevádzku.

- Kratší pracovný čas ako je ustanovený týždenný pracovný čas môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve. V takom prípade hovoríme, že ide o pracovný pomer na čiastočný úväzok podľa § 70 ZP a zamestnancovi patrí mzda zodpovedajúca tomuto kratšiemu pracovnému času. Okrem toho môže zamestnávateľ, ak to jeho prevádzka dovoľuje, zamestnancovi na základe jeho žiadosti zo zdravotných alebo iných dôvodov na strane zamestnanca povoliť vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, prípadne ho s ním za tých istých podmienok na jeho žiadosť dohodnúť v pracovnej zmluve (§ 86 ZP).

Na základe uvedeného vo vašom prípade nejde zrejme o kratší pracovný čas, ale ide o „skrátený“ pracovný čas. Zavedenie skráteného pracovného času bez zníženia mzdy možno

-zo zdravotných dôvodov alebo

-na základe povolenia MPSVaR SR po dohode s MZ SR a po prerokovaní s príslušným ústredným odborovým orgánom, s príslušnou organizáciou zamestnávateľov, prípadne s príslušnou záujmovou organizáciou družstiev alebo

-na základe dohody v kolektívnej zmluve.

Skrátenie pracovného času bez ujmy na mzde je možné dohodnúť buď v „podnikových“ kolektívnych zmluvách u tých zamestnávateľských subjektov, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť, t. j. v ktorých je zriadená odborová organizácia, alebo v kolektívnych zmluvách „vyššieho stupňa“, ktoré sú uzavreté pre väčší počet zamestnávateľov medzi príslušným vyšším odborovým orgánom a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov. Aj keď u vás nie je odborová organizácia, avšak na vašu spoločnosť by sa vzťahovala kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá by upravovala skrátený pracovný čas na 40 hodín týždenne, takáto úprava pracovného času by možná bola.

Ak však pre vašu organizáciu kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre väčší počet zamestnávateľov neplatí, takáto úprava pracovného času možná nie je.

JUDr. Zuzana Macková