Nevyhnutná jednota v trojuholníku

Vzdelanie základom, prax nenahraditeľná

Práca manažéra v športe má nepochybne svoje špecifiká, pretože v ňom sa všetky ťahy prejavia rýchlejšie ako vo firme. Ak sa manažérovi podarí poskladať či vhodne doplniť športový tím, môže sa dopracovať k úspechu, kým v podnikovej sfére ide o dlhodobejšiu záležitosť. Spoločným menovateľom však zostáva osobný kontakt, v športovej sfére to platí o vzťahoch s klubmi i hráčmi, dôležitým momentom je však dodržiavanie určitých pravidiel a nepísaných zákonov. Nie nepodstatnou vecou sú dobré a korektné vzťahy s médiami.

Istou brzdou v tejto brandži sú tzv. manažéri, ktorí majú záujem preto, že v tom vidia z finančného hľadiska lukratívnu záležitosť. Neovládajú normy, nezriedka podpisujú zmluvy s hráčmi, ktorí ešte majú platné kontrakty vo svojich kluboch. Prvoradou podmienkou teda zostáva, aby sa kluby aj hráči obracali na dôveryhodných manažérov, ktorí už majú za sebou kus práce a porciu skúseností. Osobne si myslím, že k hraničným problémom nemusí dochádzať, pokiaľ existuje jednota v trojuholníku klub - manažér - hráči. V opačnom prípade problémy hrozia a nie je ľahké dostať veci následne do potrebných koľají.

Domnievam sa, že pre prácu manažéra bude vždy dôležitá a závažná prax, moja generácia ťaží najmä z nej. Vzdelanie zo školy takého či onakého typu je podľa mňa iba dobrým základom, ale prax zostane nenahraditeľná. Z nej vyplývajú aj také potrebné kontakty, bez nich rozum zo škôl nič neznamená.

Na Slovensku sme sa iba nedávno transformovali na iný systém riadenia, s ktorým súvisí aj súčasnosť. Stále však pretrvávajú mnohé zo starých metód práce, jednou z nich je to, že väčšina klubov robí svoje akcie priamo a iba niektoré cez manažérov, pracujúcich na „voľnej nohe“. Zo skúseností - napríklad z Ameriky či Japonska - viem, že v týchto končinách to funguje inak. Transakcie sa uskutočňujú v drvivej väčšine cez manažérske spoločnosti, hlavne tie, ktoré si rokmi práce urobili dobré renomé.

Spájať funkcie tréner a manažér, ako je to napríklad v Anglicku, nepovažujem v našich podmienkach za vhodné, pretože si neviem predstaviť, že by tento človek chodil aj na zápasy nižších súťaží, a tam si vyhliadal talenty. Jednoznačne však vyzdvihujem názor, že tréner a manažér musia svoju činnosť koordinovať ruka v ruke. Činnosť manažéra môže neodškriepiteľne kontrolovať majiteľ klubu a ďalší, ktorí niečo pre klub garantujú. Spokojnosť býva vždy po dobrých výsledkoch, ale aj vtedy, keď sa hráč dobre predá a ďalší lacno kúpi. Tobôž, keď sa ukáže, že išlo o kúpu vhodnú a hráč má svoje kvality.

Vladimír Varga, viceprezident 1. FC Košice