Koho pohltí vlna protestov?

Paríž navrhuje harmonizáciu cien a daní z palív

Vlna protestov v Európe narastá. Až 3000 z 8000 čerpacích staníc vo Veľkej Británii vyschlo. Brusel ochromel, zatiaľ čo v Holandsku sú zablokované dva hlavné diaľničné tunely. Do konca týždňa by to mohlo vybuchnúť aj v Španielsku, Írsku, Nemecku, Taliansku a Poľsku. O protestných akciách uvažujú dokonca aj dopravcovia Česmadu, pričom majú už sformulované požiadavky. Ako pre TASR uviedol generálny tajomník združenia Robert Domček, za únosnú cenu považujú 31 Sk za liter nafty a reálnou cestou na jej dosiahnutie vidia v znížení dane z uhľovodíkových mazív a palív.

Spolu s protestmi pokračuje aj celokontinentálna diskusia o príčinách a eventuálnych východiskách a možnom vývoji súčasnej situácie. Francúzsky minister hospodárstva, priemyslu a financií Laurent Fabius vyjadril potešenie z nedeľňajšieho rozhodnutia OPEC, ale zároveň sa skepticky vyslovil k možnému dosahu zvýšenia ťažby ropy na ceny benzínu na čerpacích staniciach. Hrot svojej kritiky nasmeroval na ropné spoločnosti, ktoré podľa neho nefungujú transparentne. „Keď ceny ropy stúpajú, ceny pohonných látok sa hneď zvyšujú. Keď ceny ropy klesajú, na zníženie cien pohonných látok treba čakať,“ tvrdí francúzsky minister. Pokiaľ ide o hľadanie východísk, Paríž včera navrhol schôdzku ministrov dopravy EÚ, na ktorej by sa prediskutovala možnosť harmonizácie daní a cien palív v EÚ. „Ľudia musia pochopiť, že tieto problémy sú zložité a musia sa riešiť spolu,“ tvrdí premiér Lionel Jospin.

Vo Veľkej Británii, kde je v súčasnosti stav najdramatickejší, sa analytici pokúšajú odpovedať na otázku, aký dosah môžu mať protesty na fungovanie hospodárstva. Ekonómi sa zhodujú, že protestné akcie by sa museli rozšíriť a predĺžiť, aby sa stali nebezpečenstvom pre ekonomiku. „Myslím si, že je predčasné zaoberať sa otázkou, aký vplyv môžu mať súčasné diania na rast,“ tvrdí Robert Barrie z Credit Suisse First Boston. Philip Shaw, hlavný ekonóm Investec bank, uviedol, že vysoké ceny a reakcia na ne môžu dočasne negatívne ovplyvniť výrobné podniky s vysokými energetickými nákladmi. Tiež upozornil, že nebezpečenstvo hrozí aj maloobchodníkom. „Keď zákazníci dávajú viac peňazí na benzín, zostáva im menej na spotrebný tovar,“ vysvetľuje.

Britský premiér Tony Blair, ktorý podobne ako väčšina jeho európskych kolegov razantne odmieta ústupky a znižovanie spotrebnej dane z pohonných látok, prejavuje prvé znaky nervozity. Zatiaľ čo ešte v pondelok hovoril, že protesty má v kompetencii výlučne polícia, včera zrušil cestu na sever krajiny a zvolal zasadanie kabinetu. Tento v noci navčera dostal mimoriadne právomoci na riešenie hroziacej národnej krízy v dôsledku nedostatku pohonných látok. Právomoci umožňujú vláde, aby ropným spoločnostiam určovala priority v dodávkach. Na listine zvýhodnených sa tak zrejme ocitnú školy, nemocnice, verejná doprava. Blair okrem toho včera zaútočil na ropné spoločnosti, keď uviedol, že je v ich možnostiach zabezpečiť distribúciu palív po celej krajine. Odvolal sa pritom na policajnú správu, ktorá tvrdí, že im demonštranti v tomto nemôžu zabrániť. Ropné spoločnosti doteraz odmietali posielať cisterny z rafinérií, lebo nechceli vodičov vystavovať nebezpečenstvu.

Protesty tretí deň pokračovali aj v Belgicku, pričom sú zablokované kľúčové cesty vedúce do centra Bruselu. Vládni predstavitelia však zatiaľ na požiadavky demonštrantov nepristúpili - pondelkové stretnutie s ministerkou dopravy Isabelle Durantovou sa skončilo neúspechom. Holandskí dopravcovia dnes zablokovali dva hlavné diaľničné tunely neďaleko Amsterdamu a Rotterdamu. V Amsterdame dva kamióny zablokovali Velsertunnel, čo viedlo k vytvoreniu päťkilometrovej kolóny áut. Vrece s protestmi by sa však malo roztrhnúť zajtra a v piatok.

(TASR/by)