Platiteľ dane z pridanej hodnoty

Z okruhu osôb podliehajúcich dani, t. j. podnikateľských subjektov vykonávajúcich zdaniteľné plnenia, sa ustanoveniami § 4 zákona o dani z pridanej hodnoty vyčleňuje užšia skupina osôb, ktoré majú pri splnení zákonných podmienok povinnosť registrovať sa na príslušnom daňovom úrade za platiteľov dane z pridanej hodnoty.

Základná podmienka

Základnou podmienkou vzťahujúcou sa k registračnej povinnosti je dosiahnutie určeného obratu 750 tis. Sk za zákonom vymedzený časový úsek - najviac tri za sebou nasledujúce kalendárne mesiace. Tu je potrebné zdôrazniť, že nejde o kalendárny štvrťrok, ale o tri za sebou idúce kalendárne mesiace.

Ak osoba podliehajúca dani dosiahne určený obrat, je povinná predložiť daňovému úradu v určenej lehote (do 20 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahla určený obrat) žiadosť o registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok sankčný postih - uloženie pokuty podľa ustanovenia § 45 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Príklad

Podnikateľ dosiahol za mesiace jún, júl a august 2000 príjem z predaja tovaru a z opráv tovaru vo výške 778 tis. Sk. Do 20. septembra 2000 je povinný predložiť daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty a k tomuto dňu je žiadosť aj predložená. Daňový úrad zaregistruje podnikateľa ako platiteľa dane od 1. októbra 2000. Týmto dňom sa stal platiteľom dane.

Ak podnikateľ nepredloží žiadosť o registráciu v stanovenej lehote, ale napr. až 15. októbra 2000, zaregistruje ho daňový úrad ako platiteľa dane od 1. novembra 2000, a týmto dňom sa stane platiteľom dane. Vzhľadom na to, že podnikateľ splnil registračnú povinnosť oneskorene, uloží mu daňový úrad pokutu podľa § 45 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Pokuty

Podľa ustanovenia § 45 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty bude pokuta uložená najviac do výšky dane na výstupe zo zdaniteľných plnení uskutočnených podnikateľom v období od 1. októbra do 15. októbra 2000, keby v tom čase mal postavenie platiteľa dane. Daňový úrad na základe príjmov podnikateľa za toto obdobie zistil, že daň na výstupe by bola 13 tis. Sk. Toto je maximálna výška, do ktorej môže daňový úrad uložiť pokutu za oneskorené podanie žiadosti o registráciu.

Pri určení výšky pokuty však daňový úrad prihliadne aj na výšku vlastnej daňovej povinnosti, ktorú by za dané obdobie odviedol podnikateľ do štátneho rozpočtu. Celková výška vlastnej daňovej povinnosti (ako rozdiel medzi daňou na výstupe a odpočtom dane), by bola približne 4 tis. Sk. Aj na túto sumu prihliadne daňový úrad pri uložení pokuty za oneskorené podanie žiadosti o registráciu. Ďalej daňový úrad zváži objektívne prípadne subjektívne dôvody oneskoreného podania žiadosti o registráciu, napr. pracovná cesta podnikateľa v zahraničí, choroba, závažné rodinné dôvody. Po zvážení všetkých okolností daňový úrad určí výšku pokuty.

Združenie bez právnej subjektivity

Povinnosť registrácie sa na základe dosiahnutia určeného obratu vzťahuje tiež na osoby, ktoré spoločným podnikaním na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy dosiahnu spoločne zákonom určený obrat 750 tis. Sk. Do obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb, ako aj ich spoločný obrat. Povinnosť registrácie však nevzniká združeniu, pretože nie je samostatným právnym subjektom, ale vzniká každej osobe, účastníkovi združenia, jednotlivo. Ak združenie vytvoria platitelia aj neplatitelia dane, každý podnikateľ, ktorý nie je platiteľom dane, je povinný podať žiadosť o registráciu za platiteľa dane do piatich dní odo dňa uzavretia zmluvy. Platiteľom dane sa účastník združenia stane dňom registrácie daňovým úradom.

Účastníci združenia môžu v zmluve o združení poveriť niektorú osobu združenia, aby zdaniteľné plnenia prijaté a uskutočnené združením uvádzala vo svojom daňovom priznaní. Spravidla pôjde o osobu, ktorá je poverená vedením evidencie o činnosti združenia.

Platiteľom dane je osoba, ktorá je registrovaná daňovým úradom ako platiteľ dane. Odo dňa registrácie sa na ňu vzťahujú všetky povinnosti, ktoré zákon určuje platiteľovi dane, ako aj práva priznané zákonom.

Základné povinnosti

Medzi základné povinnosti platiteľa dane z pridanej hodnoty patrí:

inkasovanie dane z pridanej hodnoty ako súčasti ceny predaného tovaru alebo poskytnutej služby od zákazníkov, a to vo výške určenej pre konkrétny tovar alebo službu zákonom (23 % alebo 10 % z ceny bez dane),

odvádzanie dane vo výške vlastnej daňovej povinnosti (rozdiel medzi daňou na výstupe a odpočtom dane) do štátneho rozpočtu,

podávanie daňového priznania za každé zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac alebo kalendárny štvrťrok),

vedenie evidencie o všetkých prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach a o dovoze tovaru,

vyhotovovanie daňových dokladov a zjednodušených daňových dokladov v prípade, ak odberateľ - kupujúci je platiteľom dane.

Nároky

Základným právom platiteľa dane je právo (nárok) na odpočet dane na vstupe. Odpočet dane znamená, že platiteľ dane je oprávnený od dane na výstupe vyinkasovanej v cenách predaných tovarov a poskytnutých služieb odpočítať daň na vstupe, to znamená daň, ktorú mu vyúčtovali ako súčasť ceny dodávok jeho dodávatelia. Na uplatnenie odpočtu dane zákon určuje presné podmienky.