V praxi panuje skoro vždy chaos

Väčšine podnikov chýba štandardná politika sponzorstva

V diskusii o športovom manažmente na stránkach Hospodárskeho denníka sa už objavili tak názory teoretického, ako aj praktického charakteru. Ich obsah a možno aj určitá rozpornosť svedčí o tom, že ide o aktuálnu, zaujímavú, ale veľmi zložitú problematiku, ktorej konkrétne prejavy môžu nadobudnúť až neočakávane odlišné rozmery. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici pripravuje prostredníctvom svojich fakúlt športových manažérov z viacerých línií – či už cez výučbu telesnej výchovy a športu, ako aj výučbu manažmentu a športového manažmentu ako takého. Je preto čas, aby jej zástupcovia do tejto diskusie tiež prispeli. Najmä preto, že v mnohých prípadoch vo svojej práci spájajú tak teóriu, ako aj sám výkon manažérskych aktivít v športe, či už na úrovni vysokoškolského klubu, ale aj Slovenska, v niektorých prípadoch aj v medzinárodnom kontexte.

Profesor Rudy z Fakulty manažmentu UK (Hd 5. 9. 2000) uviedol jednu z možných charakteristík športového manažmentu jeho členenie. Nie je to jediný možný prístup, ale to nie je dôležité. V našom príspevku sa skúsime pozrieť na niektoré naznačené, ale aj nenaznačené aspekty športového manažmentu v jedinej oblasti – vo finančnom manažmente, ich teoretické, ale aj praktické súvislosti.

Finančný v športe

Finančný manažment je oblasťou, ktorej sa zrejme pri analýze manažmentu v športe nevyhne ani jeden príspevok, čo je dané už aj kritickým stavom vo financovaní nášho slovenského športu. Teória nám v tomto smere poskytne tak podrobné hľadiská na potenciálnu štruktúru zdrojov, ako aj na jednotlivé aspekty manažmentu výdavkov (či už z hľadiska „cash-flow“ manažmentu, investičného rozhodovania, analýzy efektívnosti výdavkov a pod.). V tomto smere v zásade platia všeobecné teoretické poznatky, aplikovateľné vo všetkých sférach ekonomiky – v oblasti komerčných podnikov, v rozhodujúcej miere aj štátnych organizácií (majú v tomto smere ešte u nás čo zlepšovať), ako aj v neziskovom sektore, kde sa odohráva prevažná väčšina športových aktivít (určite však nie všetky). Teória nám však len v obmedzenej miere vie odpovedať na konkrétne praktické otázky súčasnosti finančného manažmentu v športe tak, ako sa prejavujú v slovenských podmienkach veľmi pomalého a ťažkého prechodu od jedného systému k druhému.

Takmer bezprávny

Získavanie a používanie zdrojov v našich súčasných podmienkach takmer "bezprávneho“ štátu je veľmi komplikované – a viaceré, už známe kauzy to dosvedčujú. Naznačíme len niektoré súvislosti:

1. Stratégia sponzorskej politiky - súkromné, ale najmä štátne podniky nemajú vo väčšine prípadov spracovanú štandardnú koncepciu sponzorskej politiky, vychádzajúcu z porovnania nákladov a prínosov príslušnej reklamy. Ako preukázali aj niektoré diplomové práce (a čo všetci vieme z praxe), o tom, s kým sa uzavrie reklamná zmluva a s kým nie, sa rozhoduje v mnohých prípadoch zásadne subjektívne a niekedy až dokonca v politických kruhoch. A skoro vždy sa očakáva určitá forma protislužby. O tom, ako sa v tomto prostredí orientovať, už žiadna teória nehovorí a ani hovoriť nemôže.

2. Legislatívna úprava sponzorstva a darovania – v súlade s platnou legislatívou sú jediné zdroje, ktoré môže telovýchovný subjekt dostať nezdanené od súkromnej sféry tie, ktoré boli prevedené na základe darovacej zmluvy a použité v súlade s ňou (existuje aj výnimka nezdaňovania podnikateľských príjmov do určitého limitu, ktorý je však príliš nízky na to, aby reálne vo väčšom rozsahu fungoval). Potiaľ teória. V praxi panuje v tejto oblasti ešte stále vždy „chaos“. Prostriedky získané obchodnou (reklamnou) činnosťou sa niekedy nevedome, veľmi často však vedome (legálne, pololegálne a aj nelegálne) nestávajú predmetom dane z príjmov právnických osôb. Veľa sa v tomto smere dá „ušetriť“ legálnou cestou – tu však nepomôže teória, ale len kvalitný daňový poradca, ktorý zváži a poradí jednotlivé možnosti, ktoré sú ešte v rámci zákona. Šport minimálne čiastočne oprávnene volá po zmene daňovej legislatívy v tejto oblasti, ale svoju pravdu má aj ministerstvo financií, ktoré upozorňuje na mnohé neduhy spojené s financovaním športu (aféry viacerých športových zväzov sú dobre známe).

3. Právna forma organizácií v telovýchove a športe – prirodzenou právnou formou športových a telovýchovných organizácií sa na prvý pohľad zdá byť status občianskeho združenia – čo podporuje aj teória. Situácia v konkrétnej slovenskej praxi je však zložitejšia. Pri súčasne platných predpisoch táto právna forma pre „väčší šport“ nie plne vyhovuje – a tendencie prechodu „veľkých subjektov“ na podnikateľský charakter a jeho podoby hospodárenia to potvrdzujú. Do akej miery je tento trend dobrý alebo nie – ťažko povedať.

Zdravie a peniaze

Šport vo svete sa výrazne komercionalizuje a čoraz viac sa stáva „fabrikou na peniaze“, pričom tento trend sa momentálne nedá zastaviť. Ak sa však nedá zastaviť, potom by sa naň malo aspoň vhodne reagovať, ináč postupne hrozí zánik tak rekreačnej telovýchovy, ako aj mnohých malých „nelukratívnych“ športov. Práve finančné nástroje by mohli „položiť“ potrebné čiary medzi športom „pre zdravie“ a športom „pre peniaze“.

Aj keď sme naznačili len tri zaujímavé okruhy z prakticky nekonečnej množiny problémov zahrnutej pod pojem športový manažment, malo by to stačiť na to, aby sme si uvedomili mnohorozmernosť problému, ale aj nevyhnutnosť podstatne kvalitnejšieho prepojenia športovej teórie a športovej praxe v našich konkrétnych podmienkach. V tomto smere sme ešte v úplných začiatkoch.

Prof. Ing. Juraj Nemec, CSc.

Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici