Dozor nad Viedňou zostáva

EÚ si odmieta priznať chybnú politiku

Za viac ako múdre považujú Rakúšania minulotýždňové rozhodnutie tzv. Výboru múdrych o potrebe zrušenia politických sankcií voči Rakúsku zo strany 14 členov Európskej únie. „Traja mudrci“ z EÚ nezistili žiadnu politiku Viedne porušujúcu ľudské práva. V utorok sa želanie stalo realitou. Krok EÚ nasledovala aj Kanada, USA sú skôr nespokojné. Možno aj preto, lebo Izrael tento krok odsúdil. Viedeň však po takmer ôsmich mesiacoch ochladenia vzťahov s partnermi z EÚ pociťuje akési morálne víťazstvo. Veď ak niekto v tomto diplomatickom súboji názorov a postojov utrpel, bola to samotná Európska únia. Taktika bojkotu nového viedenského kabinetu na čele s kancelárom Wolfgangom Schüsselom zlyhala, keďže jej cieľom bolo „rozložiť“ vládnu koalíciu medzi Schüsselovou Sociálnou stranou Rakúska (SPÖ) a extrémistickou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) na čele s kontroverzným Jörgom Haiderom. Koalícia funguje dobre. Korutánsky hajtman sa vzdal vládnych ambícií, dokonca aj predsedníctva FPÖ, čím dokázal svoj rozmer pružného diplomata. Haidera však stále obviňujú z neofašistických a xenofóbnych tendencií, pripisujú mu obdiv k Hitlerovi, a tak nečudo, že aj napriek nespochybnenej demokratickosti rakúskych volieb by pre väčšinu politikov z EÚ bola jeho prítomnosť vo vláde príliš „silnou kávou“. Haider však do vlády nešiel, ale Rakúsko zostalo aj naďalej bojkotované.

Ako tvrdí šéf portugalskej diplomacie Jaime Gama, „v EÚ vznikol systém politickej zodpovednosti, ktorý umožňuje demokratickému spoločenstvu zaujať negatívne stanovisko voči určitému typu ideológií a správania sa politických strán“. Doma populárny a v zahraničí zatracovaný Haider sa stal ideálnym prototypom pre takéto negatívne stanoviská. Možno len preto, že nahlas a otvorene hovorí o veciach, s ktorými v tichosti súhlasia a ktoré v podstate podporujú mnohí politici a štátnici únie. Haiderovou chybou bolo, že až príliš nahlas kritizoval niektorých štátnikov EÚ, napríklad francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca. Ten na to nezabudol, dôkazom čoho bola zdržanlivosť Francúzska, súčasného predsedníckeho štátu EÚ, so zrušením sankcií až do posledných chvíľ. Haider však tiež nezabúda, a preto včera vo Viedni vyhlásil, že zrušenie sankcií je pre Chiraca, ktorého v minulosti označil za „Napoleona vreckového formátu“, veľkou hanbou.

Ako uviedli včera rakúske denníky, sankcie už boli dlho neúčinné a ich účinnosť radoví občania de facto ani nepociťovali. Efekt sankcií bol teda kontraproduktívny, najmä keď zbytočne zvyšoval napätie medzi Rakúskom a zvyškom únie a zapríčiňoval názorovú polarizáciu v rámci bloku 14 krajín, ktoré sa pôvodne zhodli na sankciách. Pozorovatelia dokonca hovoria, že zrušenie sankcií prišlo v najvyššom čase, lebo niektoré krajiny, napríklad Dánsko, to už chceli urobiť samy, čím by sa jednota EÚ vážne spochybnila. EÚ sa svoje gesto snaží prezentovať ako ústretový krok a nie ako priznanie chybného kroku. Aj preto viacerí štátnici únie hovoria, že na jednej strane sú radi, že sa sankcie skončili, ale na druhej strane je tu stále dôvod na obozretnosť, kým haiderovci ovplyvňujú rakúsku politiku. Sankcie zanikli, dozor zostáva.

Iaromír Novák