Alternatívne zdroje zatiaľ stále veľkou neznámou

Problém cien benzínu a nafty: vinníka už majú

Vláda včera predpoludním o probléme ceny pohonných látok nerokovala, Združenie cestných dopravcov SR Česmad Slovenska preto odkladalo rozhodnutie o štrajku do večerných hodín. Takáto patová situácia vládla včera v SR nielen celoeurópskemu, ale aj celoslovenskému problému číslo jeden. Dopravcovia žiadajú rýchlu pomoc od vlády. Fakt, že kabinet odkladá rokovanie o tejto otázke dokazuje, že možnosti svojho zásahu nepripisuje reálnu možnosť a veľkú dôležitosť. Potvrdil to napokon jej kľúčový človek v tomto smere, ministerka financií B. Schmögnerová. Oprávnene tvrdí, že spotrebné dane na benzín sú najnižšie u nás v rámci celej Európy (pri nafte patríme takisto do dolnej hranice) a navyše ich stanovením na tonu sa nezvyšujú s rastom cien ropy a benzínu. Vláda teda pomôcť v tejto chvíli naozaj nemôže, ak nemá ohroziť príjmy štátneho rozpočtu. A to neurobí. Štátne hmotné rezervy sú v tomto prípade mimo hry, pretože nenastala krízová situácia ohrozujúca chod ekonomiky. Navyše, ich predstavitelia sa včera radili a odmietli poskytnúť akékoľvek informácie.

Štrajk - najhoršia možnosť

Iné, ako čakať na pokles cien ropy na svetových trhoch a prispôsobiť sa situácii, dopravcom nezostáva. Aj za cenu obmedzenia ich aktivít a siahnutia na dno rezerv. Štrajk je v tejto chvíli to najhoršie riešenie, ktoré poškodí celú ekonomiku. Veď čo keby vláda vydotovala dopravcov? Zajtra vstúpia do štrajku učitelia, lekári, malí a strední podnikatelia a vari už aj Rómovia. Tlačenie do kúta teda nie je riešením. Navyše, ak by vláda zvýhodnila dopravcov, poškodila by iných podnikateľov.

Môže za to Slovnaft?

Obviňovaný producent - Slovnaft - zviazaný splácaním úverov (tragický pokles kurzu koruny oproti doláru od roku 1998) a nákupom ropy nemôže znížiť ceny pohonných látok ako by si to dopravcovia želali. Naopak, podľa verifikovaných informácií za posledné týždne si do nich nepremietal skutočné zvýšené náklady na jej nákup. Diera v hospodárení teda vzniká aj u neho. Akí sú to dopravcovia podnikatelia, keď chcú ťarchu strát preniesť jednostranne na rafinériu? Myslia iba na seba a ich úmysel je pritom jasný: hľadať vinníka za každú cenu inde, len nie vo vlastných radoch. Teraz, keď ho už majú, začnú proti nemu bojovať. Blokádou, štrajkom... Akoby im išlo o to, robiť si vo vlastnej organizácii zásluhy, že sa zastali vlastných členov. Možno im to vynesie lukratívnu funkciu v organizácii aj v budúcnosti, ale reálne to riešenie problému neovplyvní. Namiesto toho by mali hľadať možnosti racionalizácie prevádzky dopravcov vo vlastných radoch, v každej firme, ale aj navonok - povedzme cenou TIR karnetov a ďalších poskytovaných služieb. O tom, že argumenty Česmadu stoja na hlinených nohách svedčí fakt, že jeden deň obviňujú vládu, druhý deň Slovnaft, inokedy oboch.

Možnosti vlády

Aj vláda mohla, ak nie problémom úplne predísť, aspoň ich minimalizovať. Ale nie dnes, už skôr. To by sa však rozšírenie výroby bionafty nemohlo stať iba výnosným kšeftom pre niektorých výrobcov a používateľov z radov autodopravcov, kde štátu na spotrebnej dani uniká mesačne 63,8 mil. a ročne 765,6 mil. Sk. Prechod nákladných aut na plyn ako pohonné médium je zasa iba reklamným trikom pri mestskej hromadnej doprave. Navyše je skôr v polohe snahy výrobcov pohonných látok, štát sa mu vôbec nevenuje. Keď sme včera v tejto veci sondovali na ministerstve hospodárstva, kde nás jeho pracovníci počúvali s nepochopením a údivom. Hoci práve to je oblasť, v ktorej by vláda mohla pomôcť. Myslieť by však na tieto veci musela oveľa skôr a koncepčne.

Peter Višváder