Kto, ak nie my a nie teraz

Komentuje Ivan Sedlár

Asi to tak cíti aj poslanec Demokratickej strany Peter Tatár. Jeho strana i vlastne celá súčasná koalícia sama seba vidí, ako že sú výrazne proreformní. Lenže po dvoch rokoch a dlhom skúmaní kde a v čom sa už nejaké reformy podarili, dá sa povedať, že výsledky sú dosť biedne. Tvrdiť, že žiadne by nebolo spravodlivé, rovnako i dávať za to vinu akurát P. Tatárovi. Práve on minulý rok predložil v parlamente dva návrhy na znižovanie dane z príjmu právnických osôb. Poslanci schválili vyššiu variantu - 29 percent. Teraz chcú ísť ešte ďalej a budú presadzovať ďalšie zníženie daní z príjmov právnických, ale aj fyzických osôb. Podľa ich predstáv by sa súčasná sadzba dane z príjmov právnických osôb mohla znížiť na 19 percent. K tomu sa už vyjadril aj predseda Smeru Robert Fico, že bude hlasovať za. Jeho predstavy o výške tejto dane sú síce ešte nižšie, ale sám vie, že pre väčšinu poslancov asi neakceptovateľné. Demokrati chcú znižovať aj dane fyzických osôb. Sú za vytvorenie troch-štyroch pásiem a časom by mali klesnúť na úroveň daní právnických osôb. Asi nielen podľa Petra Tatára by dane mali byť jednoduché, zrozumiteľné a motivujúce tak, aby podnikateľský subjekt nehľadal cesty, ako ich platenie obísť. Potom z takého znižovania by nemali byť výpadky v príjmovej časti štátneho rozpočtu. DS podporuje aj zjednotenie dane z prevodu nehnuteľností na 4 % a znižovanie povinných odvodov do poisťovní. Lenže, aby toto bolo možné, je nevyhnutné obmedziť verejné výdavky.

A tu je zrejme kameň úrazu. V proklamatívnej rovine je koalícia za reformy, v praktickej, teda v požiadavkách rezortov na štátny rozpočet , už takí reformní nie sú. V stredu na záver rokovania vlády ministri dve hodiny diskutovali práve o týchto problémoch. Podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Miloša objavili sa niektoré námety na redukciu rozpočtového schodku. Priznal však, že ich nebolo akurát veľa. A aj to, čo bolo predložené, bolo v sumách desiatky až stovky miliónov korún. Lenže, sumárne by to malo byť aspoň 20 miliárd korún. A najlepšie by bolo, keby to bolo ešte viac. Takže, teraz každý týždeň na programe vlády by mala byť táto záležitosť vždy. Súčasná vláda či celá koalícia, ak sa chce zapísať do dejín, ako tá čo urobila skutočné zásadné reformy, by mala mať na pamäti jedno: Kto, ak nie my, kedy, ak nie teraz.