„Otvorená obloha“ prináša zisk

Míting Hospodárskeho klubu (NEF) bol zameraný na leteckú dopravu

Míting Hospodárskeho klubu v piatok 8. septembra 2000 bol venovaný problémom rozvoja svetovej a domácej leteckej dopravy. Jeho hosťom bol okrem predstaviteľov Slovenských aerolínií, a. s., generálny riaditeľ Medzinárodného letiska Ženeva Jean-Pierre Jobin. Dnes prinášame záverečnú časť diskusie s ním, ako aj jeho názor na leteckého národného dopravcu.

Jean-Pierre Jobin: Krátko skomentujem to, čo som počul o problémoch vášho domáceho leteckého prepravcu bez toho, že by som chcel zasahovať do vašich vnútorných vecí. Ide o štyri základné podmienky, každá z nich je rovnako dôležitá, neexistuje hierarchia priorít.

Prvá podmienka je mať čo najliberálnejšiu politiku v rámci leteckej dopravy. V našom žargóne používame na to výraz - otvorená obloha. Znamená to, že letecké spoločnosti sú slobodné, môžu voľne operovať, používať akýkoľvek druh lietadla, akékoľvek kapacity, frekvencie alebo tarify. Tradične takáto letecká obchodná doprava sa uskutočňuje na základe leteckých dohovorov medzi krajinami. Je to teda systém, ktorý je dosť právne upravovaný a svetová tendencia smeruje k liberalizácii neba.

Druhou podmienkou je mať jedno alebo viacero dobrých letísk. Infraštruktúra je nevyhnutná, musí byť bezpečná, kvalitná a musí umožňovať prevádzku za akýchkoľvek podmienok viditeľnosti. Komerčná prevádzka sa musí dnes realizovať v akomkoľvek počasí. Myslím si, že vaša infraštruktúra je

Treťou podmienkou je, prirodzene, mať odbyt. Letiská majú tri druhy zákaziek - tých, ktorí odlietajú do celého sveta, tých, ktorí prichádzajú, a napokon treťou skupinou cestujúcich sú tí, ktorí na letisku prestupujú. V leteckej doprave rozlišujeme dva typy cestujúcich. So zveličovaním môžeme povedať, že ide o tých, ktorí za letenky platia, a tých, ktorí neplatia. Tí, ktorí platia za svoje letenky, sú ľudia cestujúci zo súkromných dôvodov ako turisti za voľným časom. Tí, ktorí neplatia, sú podnikatelia - obyčajne ich cestovanie platí podnik. A viete, že kritériá výberu týchto dvoch typov klientov sú úplne iné? Čo chce podnikateľ? Samozrejme, bezpečnosť, ale všetci pasažieri sa zaujímajú o bezpečnosť. No podnikateľ chce mať navyše výhodné časy a presnosť dopravy. Chce odísť a prísť, keď sa mu to hodí. To sú hlavné kritériá na poskytovanie služieb pre nich, bez ohľadu na cenu, ktorú treba za to zaplatiť. Na druhej strane hlavným kritériom turistu je cena. Za najmenšiu cenu radšej prejde tromi-štyrmi letiskami, zmení tri- až štyrikrát leteckú spoločnosť. Keď poznáme tieto tri veci, dostávame sa k štvrtej: treba mať silnú leteckú spoločnosť. Bez silnej leteckej spoločnosti máte malú šancu rozvíjať vašu leteckú dopravu.

Jiří Králik: Ako dosahujete to, že obyvatelia z blízkeho okolia letiska, ktoré leží v obývanej aglomerácii, sa nesťažujú na hlučnosť? Akým spôsobom plašíte vtákov a dosahujete to, že nespôsobujú pri pristávaní alebo štartovaní lietadiel kolíziu?

Jean-Pierre Jobin: Vysvetľoval som postavenie, polohu nášho letiska. Samozrejme, že máme mnohé problémy so životným prostredím a s obyvateľmi. Berieme ich veľmi vážne. Viete, že v boji predovšetkým proti hluku - to je najväčšmi škodlivé, sú tam však aj plynové emisie, existuje množstvo opatrení, ktoré možno prijať a ktoré sú prijímané na našom letisku. Prvé opatrenia sa musia prijať v boji proti hluku pri zdroji. A v prípade potreby, ak ešte aj potom hluk nie je v prijateľných rozmeroch, musíme sa chrániť proti hluku technickými opatreniami. Proti hluku pri zdroji sa bojuje veľmi obmedzujúcim spôsobom - robí to Medzinárodná letecká organizácia OACI, ktorej členmi sú jednotlivé štáty. Za 25 rokov určila hlukové normy. Sú čoraz viac obmedzujúce a výrobcovia lietadiel a leteckých motorov musia už 20 rokov rešpektovať fakt, že všetky nové typy lietadiel musia mať hlukový certifikát. Existuje maximálna povolená hluková hladina. To je prvé opatrenie, ktoré má najväčší účinok. Ak dnes počujete štartovať lietadlá, zvuková hladina je oveľa nižšia pri lietadlách zo 70. rokov. Všetci obyvatelia v blízkosti letísk to konštatujú a je obdivuhodné, že v Ženeve a možno aj všade vo svete rozvoj dopravy za posledných 20 rokov charakterizuje zníženie hluku každého lietadla. Takže môžeme konštatovať, že zvukové zaťaženie za posledných 20 rokov bolo mimoriadne stabilné.

Okrem toho v Ženeve a v Zürichu máme od roku 1972 reštrikcie pokiaľ ide o nočné lety. Medzi polnocou a šiestou hodinou ráno sa prakticky nelieta. To je ochranné opatrenie pre obyvateľov. Okrem toho už 15 rokov máme dodatočnú daň z hluku. Lietadlá musia platiť dane alebo poplatky pri pristávaní. V Ženeve máme ďalší príplatok, kvôli zvukovému výkonu. Máme aj územný plán rozvoja okolo letiska, kde sa nepovoľuje výstavba nových obytných domov. Napokon odškodňujeme obyvateľov v blízkosti letiska, ktorí tam už bývajú veľmi dávno, ešte pred rokom 1960, staráme sa aj o odhlučnenie obytných domov, ktoré sú najbližšie k letisku. Je to teda mnoho opatrení a obyvatelia si tiež uvedomujú význam letiska pre hospodársky život regiónu a krajiny.

Posledná otázka sa týkala boja proti vtákom v okolí pristávacích plôch. Spolužitie kovových a skutočných vtákov je ťažké, dokonca nebezpečné. V tejto oblasti sme prijali mnoho opatrení. Máme malé delá, ktoré plašia vtákov. Po prvý raz sme vyskúšali aj to, že nekosíme trávu okolo pristávacej dráhy. Experti nám totiž tvrdia, že predovšetkým dravé vtáky chodia na letisko za potravou, aby lovili myši. No a keď trávu kosíme, tak vtáky vidia svoju korisť oveľa lepšie.