Spisovateľ Jan Saudek .

Pri svojej ostatnej výstave na Slovensku, keď v roku 1998 mal svetoznámy fotograf Jan Saudek maliarsku premiéru v bratislavskej galérii Michalský dvor, na tlačovej besede sľúbil napísanie knihy. Kto ho trochu lepšie pozná, nebral ho vážne, pretože on toho veľa nahovorí. No ako sa presviedčame, svoj sľub splnil, pretože na svete je autobiografia Slobodný, ženatý, rozvedený, vdovec.

Hneď v úvode treba povedať, že je to veľmi zaujímavé čítanie. Nielen preto, že J. Saudek má dobrú pamäť, ale tento majster obrazu napriek chýbajúcemu vyššiemu vzdelaniu je aj výborný štylista. Dokonca uvádza originálne slovné spojenie okorenené vtipom a kritickým pohľadom na bývalú aj súčasnú spoločnosť. Kto očakáva prvoplánový bulvár, bude sklamaný. Napriek tomu sa veľa intímneho dozvedáme z autorovho búrlivého života, ba nešetrí ani svojich najbližších rodinných príslušníkov či manželky a milenky. Tých mal, v súčasnosti stále obratný a vitálny 65-ročný dôchodca, požehnane. Svoje rozprávanie začína spomienkami na vojnové vyčíňanie Nemcov, ktoré v Prahe sledoval ako 8-ročný chlapec, a jeho otec - Nemec, nemohol pochopiť, že Schillerov a Goetheho národ je toho

J. Saudek sa prejavuje ako veľmi citlivý pozorovateľ života a svojho okolia. Poučné a stále charakteristické je jeho vykresľovanie medziľudských vzťahov, na ktoré väčšinou doplatil stratou časti majetku alebo slobodou. O tom, čím sa najviac preslávil - o fotografii hovorí až v 17. kapitole, ako začínal s fotoaparátom Flexaret a s filmom za päť korún, ako z donútenia fotil prvý akt (Marie), ako v období ochladzovania nadšencov prvý a poslednýkrát ponúkol dve fotografie pražskému mesačníku, kde sa dozvedel: „Také drastickosti u nás sa nebudú nikdy tlačiť.“ Tie fotky neskôr obleteli svet a stali sa kultovými obrázkami. S autorom nazrieme nielen do jeho súkromia, ale tiež ako slúžil vo vojenskej uniforme či v montérkach pracoval v dielni ako dlhoročný robotník.

Veľmi sa potešil, že sedem rokov slobodnej tvorby si mohol užívať (1983-1989) ešte pred nežnou revolúciou a naplno fotografoval ako utrhnutý z reťaze. No zároveň dodáva, že nikdy nezabudol, čo je to byť chudobný.

Pavol Erdziak