Hyunday ako výnimka

Juhokórejské automobilky do cudzík rúk

Svetový automobilový priemysel prechádza obdobím dynamického vývoja, ktorého jadrom sú zmeny v organizácii výrobcov v odvetví. Okrem toho na prahu 21. storočia nastupuje kvalitatívne nová etapa, ktorá bude založená na vyššom rešpekte k životnému prostrediu. Snaha o praktickú realizáciu teórie trvalo udržateľného rastu si vyžiada zásadné zmeny v technologickom riešení pohonu motorových vozidiel, čo je spojené s nemalými nákladmi na výskum a vývoj. Preto čoraz menej výrobcov bude schopných samostatne čeliť novým výzvam globálne prostredia.

Dôsledky ázijskej krízy

Kórejskí výrobcovia dlhý čas stáli mimo celosvetového konsolidačného prúdu. Až finančná kríza v roku 1997 a následné ekonomické problémy naplno odhalili nedostatky kórejského modelu ekonomiky. Mnoho spoločností na ne doplatilo ekonomickým kolapsom. Vlna bankrotov neobišla ani odvetvie automobilového priemyslu, a aj spoločnosti, ktoré prežili, trpeli finančnou nestabilitou. Za tejto situácie na trh vstupujú zahraniční investori, čo ešte zvýrazní zmeny v odvetví.

Od momentu, keď kórejský automobilový priemysel čelil najťažšej recesii vo svojej histórii, neuplynuli ešte ani tri roky. Výroba motorových vozidiel v roku 1998 zaznamenala 30-percentný prepad pod 2 milióny kusov a finančná situácia mnohých výrobcov bola kritická. Odvtedy sa väčšina analýz zameriava na problémy najväčších čebolov, tvrdo zasiahnutých krízou. Kia je dnes súčasťou Hyundai a Ssangyong splynul s Daewoo, ktorého osud sa zrejme spojí s automobilkou Ford. Pozornosť venovaná pádu „vlajkových lodí“ kórejského priemyslu zatienila ostatné dianie v odvetví automobilového priemyslu minimálne z dvoch aspektov.

Reštrukturalizácia

Po prvé, kórejskí výrobcovia dokázali získať pozície stratené v rokoch 1997/1998 a v roku 1999 zaznamenali nový rekord v outpute (viac ako 2,8 mil. vozidiel). Po druhé, odvetvie prechádza širokou reštrukturalizáciou, predovšetkým v sektore výroby komponentov, kde zahraniční investori využili finančnú slabosť kórejských konkurentov. Zmeny vlastníckych vzťahov vo veľkej časti sektora komponentov neodvrátiteľne vedú k narušeniu tradičných dodávateľských väzieb typu japonských „kejrecu“. Očakáva sa vytvorenie otvorenejších dodávateľsko-odberateľských vzťahov. S rastúcou zahraničnou angažovanosťou v odvetví možno predpokladať aj rýchlejší transfer nových technológií.

Globalizácia

Na úrovni výrobcov automobilov zaznamenávame takisto silný trend smerom ku globalizácii kórejského automobilového priemyslu. V postkrízovom prostredí sa znížil počet nezávislých domácich výrobcov na jediného zástupcu - Hyundai, čo je dôsledkom presadenia sa trendov zrejmých na extrémne globálnom automobilovom trhu, ktorý je charakterizovaný prevahou ponuky nad dopytom a snahami výrobcov zachrániť svoju existenciu pomocou fúzií a aliancií.

Daewoo pravdepodobne získa Ford, pričom Samsung Motors sa stal súčasťou rastúcej medzinárodnej siete spoločnosti Renault. Hyundai je najväčším kórejským výrobcom motorových vozidiel a zároveň posledným, ktorého vlastníctvo zostalo v kórejských rukách.

Kórejskí výrobcovia dokázali rozvinúť aktivity v oblasti automobilového priemyslu v podmienkach chráneného trhu 80. a 90. rokov. Svoju životaschopnosť potvrdili v prostredí vytvorenom ekonomickou krízou, keď v rekordnom čase zaznamenali obnovu objemov výroby. Predpokladá sa, že Kórejská republika zostane dôležitým hráčom na svetovom automobilovom trhu, ale jej výrobné kapacity ovládnu nadnárodné spoločnosti, čím domáce subjekty stratia kontrolu nad rozhodovacími procesmi v odvetví.

Roman Schönwiesner

Ekonomická univerzita Bratislava