Výkyvy českej ekonomiky

Pozoruhodný rast produktivity, ale pokles zamestnanosti

Zverejnená informácia Českého štatistického úradu ČSÚ znova potvrdila predpoklad, že i v júli pokračoval rast produkcie, tržieb a produktivity práce v priemysle. Medziročný index priemyselnej produkcie k tomuto mesiacu dosiahol 105,6 % a od začiatku roka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa priemyselná produkcia zvýšila o 5 %. Ekonómi však upozorňujú, aby sa tieto údaje nepreceňovali vzhľadom k nízkej porovnávajúcej základni v júli 1999. V stavebníctve sa už také optimistické čísla nevyskytujú a v júli sa rast stavebnej výroby dokonca spomalil a objem stavebných prác na opravách a údržbe bol dokonca nižší než v minulom roku. Z toho vyplýva i rozdielna výška miezd v porovnaní s priemyslom. Priemerná mzda tu dosiahla síce 12 817 Kč, čo je o 2,9 % viac ako vlani, ale jej reálna hodnota klesla o 0,8 %. Napriek tomu, že produktivita práce sa zvýšila o 7,4 %, mzdové náklady klesli o 4,2 %. Znížil sa i počet pracujúcich v tomto odvetví. Pokiaľ ide o priemysel, priemerná mzda dosiahla 13 514 Kč, pričom jej reálna hodnota vzrástla o 0,5 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka a produktivita práce vzrástla o 7,8 %. Ekonómi to považujú jednoznačne za zdravý vývoj, ktorý má priaznivý vplyv nielen na rast HDP, ale i na nízku infláciu.

Problémom však zostáva pokračujúci pokles zamestnanosti. Podľa informácií ČSÚ sa počet zamestnancov ekonomických subjektov a všetkých organizácií podnikateľskej sféry za prvý polrok tohto roka oproti rovnakému obdobiu minulého, znížil o 127,7-tisíc osôb a klesol na 3119,8-tisíc. V podnikateľskej sfére sa zamestnanosť znížila o 5,2 % a o 0,3 % sa zvýšila v nepodnikateľskom sektore. K najvýraznejšej strate počtu zamestnancov došlo v spracovateľskom priemysle, a to o 61,2-tisíc a v stavebníctve o 24,7-tisíc. K najväčšiemu rastu zamestnanosti dochádza však v zahraničných firmách, kde došlo k nárastu o 25 %, čo predstavuje takmer päťdesiattisíc osôb a u medzinárodných ekonomických subjektov, kde vzrast o 28-tisíc osôb predstavuje nárast o 14,2 %.

Odvetvová mzdová diferenciácia sa v sledovanom období ďalej prehĺbila. Z celkom 14 sledovaných odvetví ich polovica vykázala priemernú mzdu pod úrovňou celoštátneho priemeru. Najvyššie mzdy potom tradične dosiahlo peňažníctvo a poisťovníctvo 24 679 Kč, nasledované výrobou dvojstopových motorových vozidiel 16 341 Kč a o tristo korún menej výroba a rozvod elektriny, plynu a vody. Najnižšiu mzdovú úroveň naopak poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 9 488 Kč a pod desaťtisíc pohostinstvá a textilný priemysel. Pod úrovňou celoštátneho priemeru 12 811 Kč zostalo i školstvo, zdravotníctvo a ostatné verejné služby.

Richard Seemann,

Praha