Kto sú vinníci súčasného stavu ekonomiky?

Zjednodušene servírovaný koncept postupu slovenskej transformácie

Hoci podľa štúdie o hospodárskej dynamike a konkurencieschopnosti, ktorú vypracovali profesori prestížnej americkej Harvardovej univerzity Jeffrey Sachs, Michael Porter a Andrew Warner, sa Slovensko vyšplhalo na rebríčku hospodársky najúspešnejších krajín z vlaňajšieho 45. na tohtoročné 39. miesto. Je to slabá náplasť na mizériu, ktorú prežívame. Už niekoľko týždňov sa slovenskí politici a ekonómi sporia o tom, v čom je hlavná príčina súčasnej ekonomickej krízy. Kto zavinil, že tuzemské podniky nie sú schopné konkurovať na svetových trhoch? Kto môže za to, že rastie nezamestnanosť, banky nechcú požičiavať peniaze a počet nesplácaných úverov narastá? Polmiliónová nezamestnanosť, niekoľko miliardová zadlženosť firiem rôznych odvetví a odborov, tisícky ľudí bez výplat, prepúšťanie, taká je životná realita dnešných dní. Varovania o nedostatkoch v stratégii reformy mali „na stole“ všetky doterajšie vládne kabinety nielen od domácich, ale aj zahraničných expertov. Väčšinou však na ne nereagovali. Pri úvahách o príčinách neutešeného stavu sa spomínajú najmä tri. Po prvé, akademická neschopnosť dotiahnuť veci do praktických úspechov (napríklad kupónová privatizácia). Po druhé, prílišné sústredenie sa na pozlátku moci. Po tretie, skrytá ochrana a presadzovanie exkluzívnych záujmov skupín. V realite ide o kombináciu všetkých troch. Je zbytočné pripomínať, že „žneme“ úrodu predchádzajúcich rokov. Ekonomika nepochybne potrebuje väčší zásah do svojho organizmu než je naliatie niekoľkých miliárd do podnikov a bánk, do výstavby bytov či diaľnic. To síce môže skrátiť problémy, ale dlhodobo nič nerieši. Cesta z pasce, do ktorej sme sa dostali, je isto zložitejšia ako cesta do nej. Vedie cez pochopenie, že dominantným cieľom je ekonomické oživenie, a to oživenie teraz, dnes, - nie zajtra, pozajtra. Eufemizmus, ktorý hovorí o našej reforme ako o „zhasnutí svetla“ nad majetkom a hospodárením štátu, nie je presný. V tme sa niektoré skupiny pohybovali a pohybujú rýchlo a informovane. A tak, stále zostáva jednou z najzložitejších otázok podiel osobných zlyhaní vládnych tímov, ktoré prevzali moc po roku 1993. Tomu súčasnému nemožno uprieť snahu o riešenie aspoň niektorých problémov. Tak, napríklad vlani, výkonnosť slovenského hospodárstva po prvý raz dosiahla, dokonca mierne prekročila, svoju predtransformačnú úroveň (HDP bol v roku 1999 o 1,5 % vyšší než v roku 1989). Pravda výkon ekonomiky - najmä pokiaľ ide o vývoj HDP, nezamestnanosť a infláciu - bol horší

Eleonóra Bujačková