Slovenský útek pred kritikou?

Holandskí investori od prekvapenia zostali v pomykove

„Slovensko by sa nemalo orientovať len na veľké podniky, malo by sa orientovať na podniky dôležité. A takými sú často malé a stredné spoločnosti. Práve tam by mala smerovať podpora zo strany vlády, a to nielen legislatívna. Pretože veľké podniky si cestu na slovenský trh, pokiaľ je transparentný a investične zaujímavý, nájdu sami.“ Na tomto sa zhodli zástupcovia holandských firiem pôsobiacich na Slovensku (aj najväčších - Phillips, Nationale-Nederlanden či ING Barings), ktorí si koncom uplynulého týždňa sadli za okrúhly stôl spolu s predstaviteľmi slovenskej vlády a Ministerstva hospodárstva SR. Okrúhly stôl, ktorý je súčasťou projektu INWEST Forum, je sprievodnou akciou konferencie v Haagu 16. novembra, na ktorú bude nadväzovať konferencia v New Yorku vo februári 2001 a v marci INWEST Forum V4 v Londýne.

Aj preto sa azda očakávala aktívna účasť najmä pozvaného vicepremiéra pre ekonomiku I. Mikloša či jeho poradkyne pre ekonomiku K. Mathernovej, ba aj poradcu premiéra pre zahraničné investície A. Sitára. Pretože to, že s názorom holandských investorov a veľvyslanca H. J. W. Soetersa plne súhlasil aj bývalý obchodný radca na OBEO v Haagu a terajší riaditeľ sekcie európskej integrácie na MH SR Mirko Malik, je málo. Lenže po hodine diskusie sa I. Mikloš, K. Mathernová ba aj I. Sitár po jednom v priebehu desiatich minút vytratili „pre neodkladné záležitosti“ a zanechali rozpačitých a na odpovede neuspokojených investorov „rozjímať“ za okrúhlym stolom. O takých otázkach ako: Prečo sú holandské investície pre Slovensko dôležité?, Nakoľko sú pre investorov dôležité vládne incentíva?, Ako riešiť prekážky, s ktorými sa investori stretli pri svojom etablovaní sa na slovenskom trhu?, Aké sú výhody a nevýhody Slovenska v porovnaní s ostatnými krajinami V4? či Aká je budúcnosť holandských investícií na Slovensku v kontexte jeho vstupu do EÚ? Cieľom projektu INWEST Forum je totiž najmä zlepšenie medzinárodného imidžu Slovenska ako investičnej lokality a všeobecné zistenie podmienok, ktoré pozitívne vplývajú na spokojnosť nových zahraničných investorov.

Ivan Mikloš síce poukázal na stabilitu v politickej oblasti (aj napriek referendu) a na úspešné makroekonomické ukazovatele, bezmocný zostal pri kritike netransparentnosti legislatívy v investičnej oblasti, certifikácii, katastra nehnuteľností a nezmyselných poplatkov v rámci obchodného registra. „Nespokojnosť smeruje práve sem a celkovo na právny systém. Napríklad sme zistili mnohé údaje, ktoré sú nesprávne a žiadali sme o zmenu v registri. Avšak stále sa tak nestalo. Riešením by bolo stanovenie termínu, dokedy súd túto zmenu musí urobiť. Okrem toho tu Mikloš poukázal na potrebu zoficiálnenia systému zvýšenia nižších poplatkov (pri žiadosti o zmenu v registri) podľa veľkosti spoločnosti. Základom by však v tejto krajine mal byť dobrý a najmä aktualizovaný obchodný register, čo sa takýmto spôsobom nedosiahne,“ zdôraznil pre náš denník generálny riaditeľ Nationale-Nederlanden Ewout Steenbergen.

Podľa Mikloša sa však už začiatkom budúceho roka chystajú zmeny v oblasti katastra nehnuteľností pri nadobudnutí vlastníctva pôdy zahraničnou osobou. Pripravená infraštruktúra pre zahraničných investorov by mala byť aj v rámci tzv. priemyselných parkov, ktorých úprava zákonom sa tiež pripravuje. Akosi však stále chýba partner, ktorý by riešil všetky nejasnosti a problémy v rámci investovania. Očakávania investorov, že nová agentúra SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu) bude najvyšším partnerom pre riešenie všetkých prekážok v prístupe na náš trh, vyvrátil jej riaditeľ R. Jakubec, podľa ktorého nie je na to SARIO finančne vybavená a bude v podstate problémy len konzultovať. Nad tým sa pousmial riaditeľ východoeurópskej investičnej služby VVMZ E. M. Roest, ktorý sa pre denník zmienil aj o certifikáciách priečiacich sa jednotnému európskemu trhu. „Načo potrebujete certifikovať výrobky, ktoré sú už raz certifikované podľa noriem EÚ?,“ dodal a v príkladoch poukázal aj na Deutsche Telecom, ktorý bude mať zrejme problémy, ak bude chcieť do ST zaviesť najnovšie technológie, na ktoré potrebuje slovenské certifikácie.

Slovensko by sa teda nemalo spoliehať len na výhody, ako lacná pracovná sila a vysoká kvalifikovanosť, ale snažiť sa čo najskôr zladiť legislatívu a využiť aj geografickú polohu. Veď netreba zabúdať na fakt, že Holandsko nás v apríli zaradilo s krajinami V4 medzi prioritu v jeho novom politickom prístupe s cieľom urýchliť proces vstupu do EÚ.

Slávka Blazseková