Boj o vodcu v novej ekonomike

Po zdravotníctve a vzdelaní je teraz na rade internet

Hoci mal republikánsky kandidát G. W. Bush za sebou ťažký uplynulý týždeň, stal sa zákonite mužom číslo jeden v amerických masmédiách. Okrem jeho výrokov a zmeny taktiky boja (viac útokov do demokratického košiara) sa záujmu tešili zdravotné a vzdelávacie vízie kandidátov, teda aj demokrata Al Gora. Jeho plán ekonomického rozvoja so zameraním sa na podporu sociálne slabších vrstiev a vôbec systému sociálneho zabezpečenia, školstva a zdravotníctva ťaží z Clintonovho úspechu zníženia federálneho dlhu. Aj preto ho mohol viceprezident síce opatrne predstaviť verejnosti, ale zároveň tvrdo skonfrontovať s Bushovou autorskou činnosťou. Nielen Gore, ale aj Kongres odhaduje na budúci rok prebytok vo výške 268 mld. USD, z ktorých by demokrati použili na zníženie dlhu až 90 percent, pričom zvyšných 30 mld. USD by bolo k dispozícii na zníženie daní a na pokrytie mimoriadnych výdavkov (následky prírodných katastrof atď.). Bush ml. by však na zníženie dlhu rád použil len 10 mld. USD, aby sa dosiahlo razantné zníženie daní, čím by sa podľa jeho hovorcu Fleischera podarilo odstrániť dlh do roku 2016. Gorove vízie počítajú už s rokom 2012, pričom pred daňami uprednostňuje Gore grandiózne výdavky na lieky, zdravotnú starostlivosť a poistenie všetkých nepoistených detí.

Boj o novú ekonomiku

Sociálne programy už teda jasne vyprofilovali voličov. Voľní však zostávajú vyznávači tzv. novej ekonomiky. Gore aj Bush ml. už na to, samozrejme, prišli. Obaja sa zosobňujú s názorom, že sú jedinými, ktorí môžu doviesť USA do tzv. novej ekonomiky. Aby to nevyzeralo, že obaja nevedia ponúknuť viac ako konkurent, hľadajú umelo rozdiely aspoň v boji o dĺžku trvania moratória na tzv. internetové dane, ako aj imigračné víza pre kvalifikovaných odborníkov. Americké médiá v tejto súvislosti pripomenuli, že keď sa v marci zaviedli tzv. prideľovacie víza (pod označením H-1B) vzťahujúce sa na odborne vzdelaných zahraničných pracovníkov, Microsoft a Intel začali tvrdý lobing s cieľom rozšírenia možností pracovať v USA pre ďalšie kvalifikované zahraničné sily. Bush a Gore preto hneď oznámili, že v USA by v najbližších pár rokoch mohlo pracovať 150- až 200-tisíc takýchto pracovníkov (v tomto roku okolo 107 500 a v roku 2002 potom 65 000). Kým však republikáni preferujú systém „čistého účtu“ pre takých zahraničných pracovníkov, Gore sa drží rozhodnutia Clintonovej administratívy z mája tohto roka, že amnestia sa nevzťahuje na tých „čiernych“ pracovníkov, ktorí prišli do USA z Latinskej Ameriky v roku 1986 ilegálne.

Bez dane na internet

Texaský guvernér, podobne ako aj viceprezident sú zároveň urputnými zástancami internetu. Prezentujú na ňom svoje ďalekosiahle plány, takže je prirodzené, že sú proti nespravodlivým daniam, ktoré sa na túto oblasť vzťahujú. No kým Bush volá po moratóriu na takúto daň najmenej do roku 2004, Gore pre istotu prezentuje názor, že by malo byť moratórium trvalé. „Nemali by existovať nijaké diskriminačné dane na internete,“ uviedol doslova. Obaja v rámci obmedzení volajú len po akejsi elektronickej listine práv na zachovanie súkromia na internete, v rámci ktorej bude používateľ chránený proti zneužitiu osobných údajov treťou osobou.

A aby to bolo aj voličovi zrejmé, podľa amerických CNET news na predstavenie seba ako „jedinej logickej voľby pre technologickú spoločnosť“ využil Gore Senát a Bush ml. domovský Texas. „Myslím, že je férové povedať, že internet v USA by nebol tam, kde je, keby nebolo podpory viceprezidenta vďaka jeho súčasnému postaveniu, ako aj predchádzajúcemu pôsobisku senátora,“ tvrdí viceprezident WorldCom V. Cerf, ktorý je známy ako „otec internetu“. Hocako, aj G. W. Bush sa môže pochváliť nielen podporou Cisco Systems a Dell Computer, ale aj tým, že vďaka jeho pôsobeniu guvernéra je dnes Texas na prvom mieste v USA v raste exportu high-tech a druhý po Kalifornii, pokiaľ ide o rast pracovných miest v tomto odbore. Dôvod jeho boja je „napraviť frivolný systém zákonných úprav týkajúcich sa internetu, zníženie daní v tejto oblasti, ako aj následné zabezpečenie výskumu a vývoja nielen v rámci spracovania dát a vstupných informácií“.

Oboch ešte čakajú televízne debaty. Až pre 2 z 10 respondentov (Gallupovho inštitútu na vzorke 1019 respondentov) sú debaty dôležité pre ich konečné rozhodnutie. Do volieb majú už len 51 dní.

(sb)