Stmieva sa, k večeru sa chýli

Vysoké dane zákonite prinášajú nižší životný štandard

Európski ministri financií vyzvali počas svojho stretnutia vo Versailles krajiny, ktoré produkujú ropu, aby zvýšili jej produkciu, a touto cestou zabezpečili dlhodobé zníženie ceny ropných produktov. Takáto výzva a spôsob, akým si vyspelé štáty predstavujú vývoj cien ropy, sa však stretli s odpoveďou, ktorá ukazuje inú dimenziu problému cien ropy. Cez svoju organizáciu OPEC požiadali výrobcovia ropy, aby vyspelé štáty prehodnotili systém daňového zaťaženia ropných výrobkov, ako jednu z podmienok navýšenia výrobnej kapacity. Je všeobecne známe, že krajiny EÚ uplatňujú systém zdanenia ropných produktov tak, že napríklad z ceny benzínu, ktorú konečný spotrebiteľ platí za jeden liter, je až 80-percentná daň. Čas, keď vlády s odvolaním sa na výrobné ceny ropy mohli bez problémov zdvihnúť konzumentom ceny jej derivátov cez ich mimoriadne zdanenie, sa pominul. Ani argumenty, ktoré platili pred tridsiatimi rokmi v oblasti ochrany životného prostredia, už dnes neobstoja. Sebecká štátna politika v oblasti neprimeraného zdanenia ropných produktov ohrozuje celú Európu. Spontánne výbuchy nespokojných dopravcov a roľníkov sú signálmi, ktoré európske vlády musia začať brať vážne. Najväčšie obavy by mali mať krajiny EÚ, ktoré cestou spoločnej valuty EUR (ktorej hodnota oproti USD je nízka), zo situácie, keď slabé EUR a vysoká cena ropy môžu viesť naraz k zvýšenej inflácii, ako aj k poklesu dopytu. Pre Centrálnu európsku banku (ECB) vznikne ťažko riešiteľný problém pri stanovení budúceho tzv. euroúroku. Zvýšené ceny ropy a následné riziko inflácie vyžaduje zvýšenie úrokovej sadzby, zatiaľ čo riziko zníženej spotreby vyžaduje zníženie úroku. Dilema pred ktorou stojí ECB sa dá riešiť iba dvoma spôsobmi. Jedným je donútiť výrobcov ropy, aby buď znížili jej cenu, alebo navýšili jej produkciu tak, že ich trh dlhodobo donúti túto cenu znížiť. Druhým spôsobom je pristúpiť k radikálnym zmenám štruktúry daňových systémov tak, aby sa prispôsobili existujúcim realitám. Cesta vnucovania podmienok výrobcom ropy je dnes nerealistická a Európanom

nezostáva nič iné,

ako návrat k základným myšlienkam konštrukcie moderného štátu. Potreba výberu daní a konštrukcia daňového systému sú výsledkom spoločenskej predstavy o úlohe štátu. Tieto predstavy sú na svete rozličné, čo ukazuje fakt, keď porovnáme podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte.

Obdobie pred prvou svetovou vojnou, ktoré sa často označuje za obdobie klasického liberalizmu, je obdobím, keď úlohy štátu boli definované predovšetkým potrebou zabezpečenia funkčnosti zákona, obrany a efektívnej infraštruktúry. Verejné výdavky v tomto období v tzv. západnom svete neprekročili 12 % z HDP. Dve svetové vojny, depresia, experiment s keynesiaizmom a socializmom dali pojmu štát nové úlohy. Vzdelávanie a zdravotníctvo sú nepochybne oblasti, ktorých vybudovanie bolo možné a želateľné v rámci spoločenských ambícií. Začiatkom 70. rokov začali niektoré západné štáty akceptovať ďalšie tri predstavy o úlohe štátu. Prerozdeľovanie zdrojov, príjmov a tzv. stabilizačná politika sa stali módnymi nástrojmi, pomocou ktorých si niektorí predstavovali cestu k spoločenskej prosperite. Rozdiely v raste verejných výdavkov boli medzi západnými štátmi značné. Zarážajúcim výsledkom tohto experimentu však bolo, že tie štáty, ktoré navýšili svoje verejné výdavky zaznamenali

najväčší pokles

ekonomického rastu. Takisto mali tieto krajiny vysoký deficit štátneho rozpočtu, zvýšenú zahraničnú zadlženosť, vyššiu úrokovú mieru a vyššiu mieru nezamestnanosti.

Zaujímavé je aj to, že zlepšenie sociálnych indikátorov prebehlo v západných štátoch relatívne rovnomerne bez ohľadu na to, či štát navyšoval alebo nenavyšoval výšku verejných výdavkov. Bezpochyby sa dá povedať, že prerozdeľovaním príjmov obyvateľstva, stabilizačnou politikou a prerozdeľovaním zdrojov, sa niektoré európske štáty dostali do situácie vnútornej destability. Najväčším fiaskom je, že európske vysokodaňové krajiny majú napríklad v porovnaní s liberálnymi USA trikrát väčšiu nezamestnanosť. Napriek tomu, že socializmus na Slovensku by mal ležať v ruinách, tak empiricky ako aj intelektuálne, nie je to tak. Predstavy dnešného vedenia štátu o jeho úlohe sú predstavy, ktoré v sebe akumulujú nielen historické omyly komunistických diktatúr, ale kopírujú aj chyby tých štátov, ktoré vnútorne destabilizujú Európu. Slovenský daňový systém nemá intelektuálnu základňu, ktorá by bola postavená na predstavách o modernej úlohe štátu. Systém je výsledkom práce ľudí, ktorí

v mene ilúzie

o spoločenskom blahobyte, terorizujú obyvateľstvo neprehľadnými a demotivujúcimi daňami. Surovou pravdou je, že Slováci dnes platia vysoké dane preto, aby sme po ich prerozdelení štátom, všetci mohli dosiahnuť nižší životný štandard!

Alexander F. Zvrškovec