Treba prekonať bariéry v ľuďoch

Aké sú predpoklady úspešného rozvoja mikroregiónov

Začiatkom júla sme čitateľov informovali o projekte revitalizácie malých obcí v mikrooblasti Rimava a Rimavica, v okrese Rimavská Sobota, ktorý má najvyššiu mieru nezamestnanosti v SR. O projekte po jeho skončení hovorí jeden z odborných garantov, sociológ doc. Ján Pašiak.

Ako by ste teraz, po ročnej práci v tejto mikrooblasti, charakterizovali situáciu v týchto obciach? Majú vôbec nejaké šance na revitalizáciu a rozvoj, keď sa nachádzajú v regióne, ktorý je už dlhé obdobie vo veľmi zlej hospodárskej a sociálnej situácii?

- Šanca je, ale za určitých podmienok – tých, ktoré boli stredobodom nášho záujmu i záujmu celého riešiteľského tímu. (Zhrnuli sme ich do Metodiky revitalizácie obcí v mikrooblasti Rimava - Rimavica.). V rámci tohto projektu sa do mikrooblasti zoskupilo len osem obcí (najmenšia obec má 144 obyvateľov a najväčšia 853). V mikrooblasti žije celkom 3049 obyvateľov, čo predstavuje väčšiu obec, akou je napr. v tomto okrese Klenovec. Napriek tomu je každá obec jedinečná. Naoko spoločné demografické, ekonomické, sociálne, etnické, kultúrne, politické znaky majú v každej obci určité zvláštnosti, ktoré môžu byť v ich revitalizácii veľmi dôležité. Keď si však uvedomíme, že v okrese Rimavská Sobota je 96 obcí (zo 107 obcí okresu) vo veľkosti do 1000 obyvateľov a žije v nich 38 % obyvateľstva okresu, otvára sa pred nami zložitosť tejto problematiky, ktorá je zároveň celoslovenským problémom.

Na problém malých obcí reaguje aj reforma verejnej správy. Vytvorí podľa vás priaznivejšie podmienky na revitalizáciu a rozvoj menších obcí?

- Áno, bude však potrebné, aby tieto obce podstatne zvýšili svoju aktivitu v príprave programov, projektov a plánov svojho rozvoja. To však nie je také jednoduché, lebo ich ľudský a sociálny kapitál je veľmi oslabený. V našej mikrooblasti sa to prejavilo veľmi výrazne a celkove by som to charakterizoval ako veľmi nepriaznivá sociálno-ekonomická situácia z hľadiska potrieb revitalizácie a rozvoja týchto obcí.

Čo sa pod týmto pojmom skrýva?

- Veľmi vysoká miera nezamestnanosti a veľký podiel dlhodobej nezamestnanosti ako súčasný fenomén týchto komunít. Ustavične sa zhoršujúca veková štruktúra s veľkým podielom starších vekových skupín, a s tým spojená zvýšená chorobnosť, obmedzená priestorová mobilita pri obstarávaní každodenných potrieb, sociálnych a zdravotníckych služieb. Nízka úroveň vzdelanosti, a s tým spojená znižujúca sa možnosť uplatniť sa na trhu práce. Zhoršujúce sa medziľudské vzťahy, rozdrobenie spoločenstva na základe politických názorov. Ľudia kompenzujú nedostatok finančných prostriedkov vlastnou produkciou produktov poľnohospodárskej výroby. Tým sa oslabuje možnosť spolupráce občanov na riešení akútnych problémov obce. K tomu pristupujú problémy obce s budovaním základnej technickej infraštruktúry a nevyhnutnej sociálnej infraštruktúry.

Uvedomujú si predstavitelia obcí, čo im môže vzájomná koordinácia a spolupráca priniesť?

- Pravdepodobne nie celkom; do priorít potrieb vstupuje aj prestíž starostov a obecných zastupiteľstiev a ich štvorročné volebné obdobie. V tejto časovej a priestorovej dimenzii svojho katastra sa najviac rozmýšľa a rozhoduje. Chýba nadlokálny pohľad na tieto podmienky, známy slogan „Myslieť globálne, konať lokálne“ by sa mohol prispôsobiť týmto podmienkam: „Myslieť aspoň mikroregionálne, konať lokálne.“

Nestal sa nedostatok finančných prostriedkov akýmsi zaklínadlom? Budú obce pripravené začleniť svoje požiadavky na finančné prostriedky do mikroregionálnych a regionálnych plánov rozvoja?

- Môžu to dokázať, ak dobre odhadnú svoje sily; či to dokážu sami, alebo bude výhodnejšie spájať sa s inými obcami. V tejto súvislosti zohrá veľkú úlohu to, aká je sociálno-ekonomická situácia v obci. V nej zohráva najdôležitejšiu úlohu ľudský, sociálny a kultúrny kapitál obce a schopnosť jeho využitia v rámci verejných potrieb a záujmov nielen obce, ale i mikroregiónu a regiónu.

V čom spočíva jeho využitie?

- Aj v tom, koho si občania zvolili do čela obce. Je mimoriadne dôležité, či starosta/starostka vie získať občanov na spoluprácu, či vie prelomiť inak značnú neochotu občanov k aktívnej spolupráci. Darí sa to tým, ktorí si svojou prácou a prístupom k občanom získali neformálnu autoritu, ktorí vedia riešiť dilemu, vládnuť, či slúžiť občanom a rozhodnú sa pre službu obci.

Spolupracoval som rok s takýmito osobnosťami a videl som, že vedia, ako využiť nielen ľudský, ale aj sociálny a kultúrny kapitál obce. Jediné, čo im chýba, je prístup k informáciám. Mobilný telefón je pre nich samozrejmosťou, ale už si uvedomujú, že by mal byť s prístupom na internet a rozmýšľajú o tom, ako vytvoriť podmienky pripojenia svojich PC na internet s e-mailom. (V situácii, keď pre druhých získanie faxu je už veľkým úspechom.) Vedia, že informačné a komunikačné prostriedky im umožnia vyššiu pracovnú efektívnosť, že sa takto dostanú ku všeobecným informáciám, ale aj k informáciám o možných finančných zdrojoch pre obec.

V tomto prostredí je však takýto prístup skôr výnimkou ako pravidlom.

- Na začiatku každého pokroku je výnimka, ale ona je súčasne príkladom a stane sa postupne vzorom a cieľom.

Je potrebné pomôcť základným školám v týchto obciach, aby si mohli vytvoriť základné podmienky k získaniu pripojenia na internet v rámci projektu Infovek. To je investícia, ktorá vytvára podmienky, aby sa mladá generácia vymanila z civilizačného zaostávania a stala sa takým ľudským kapitálom regiónu.

Oľga Gáfriková