Stála túžba byť najlepší

M. Martikán už pomýšľa na zlato v Aténach

Sklamanie či radosť? Ťažko povedať, čo prežíva strieborný olympionik Michal Martikán. Ešte do včerajška sa k jeho menu viazal prívlastok olympijský víťaz. Odteraz, na najbližšie štyri roky, ho budú všetci titulovať strieborný. Dôjde k podstatnej zmene v jeho živote - vyrovná sa s faktom, že tentoraz nestál na najvyššom stupni, aj keď všetci uznávajú, že miesto na ňom mu právom patrí? „Ťažko povedať, to čo sa odohralo v Penrithe, sa len tak za hlavu nedá zahodiť. Ako všetci dvanásti finalisti, chcel som aj ja vyhrať, urobil som pre to maximum, no nepodarilo sa. Druhé miesto nemôže zostať prázdne, niekto tam musí byť, teraz som to bol ja,“ smutne dodal Michal a jeho zahĺbený pohľad prezrádzal, že veru on to tak nadlho nenechá. „Po Atlante sa ľudia voči mne správali veľmi pekne. Môj život sa zmenil a v rámci neho aj podmienky na šport, čo bolo veľmi dôležité. Čo bude nasledovať po zisku striebra nedokážem odhadnúť, to ukážu najbližšie dni. U mňa sa nič nezmení, budem ďalej trénovať,“ prisľúbil. Čas medzi Atlantou a OH v Sydney mal podľa neho stereotypný charakter, až na jednu výnimku. „Po Atlante som si našiel priateľku a som s ňou dodnes veľmi šťastný.“ Napriek tomu sa jeho život krútil prevažne iba okolo pretekov a tréningu. „Znova ma to čaká, ale neprekáža mi to, baví ma to. Túžim sa kvalifikovať na OH do Atén. Motivácia mi nechýba, stále túžim byť najlepší a víťaziť,“ dodal. Hoci sa z Penrithu vracia „iba“ so striebrom, jedno prvenstvo mu už nik nezoberie – je prvým olympijským víťazom v novodobej histórii našej krajiny.

Vytvorené: 18.09.2000 Zmenené: 18.09 13:45