Tichá spomienka na dobré časy

Komentuje Peter Višváder

Slovensko má superúspešnú ekonomiku. Takto, hoci sprostredkovane, ale úplne jednoznačne, to tvrdí ministerka financií SR B. Schmögnerová pri prezentácii niektorých makroekonomických polročných výsledkov. Podľa nej sa za toto obdobie medziročne o 8,5 mld. Sk, čo predstavuje úžasných 88 %, znížil schodok verejných financií. Škálu optimizmu dopĺňa hospodárenie napríklad štátnych fondov s prebytkom 0,1 mld. SK a údajné vyššie príjmy obcí o 0,6 mld. Sk. Lenže to je optimizmus na krátke trate. Z jeho prezentácie vidno, že sa blíži referendum a vláda potrebuje vykázať dobré makroekonomické údaje, aby ju občania podržali. Objektívne treba povedať, že príležitosťou na takéto pekné reči o schodku štátneho rozpočtu ku koncu júna 2000, až v septembri bolo zverejnenie polročných výsledkov verejných financií. Ale ani tak nemožno prehliadnuť to, že už v júli rozpočtový deficit dosiahol až 9,9 a na konci augusta 9,5 mld. Sk. Nič na neradostnej bilancii nemení ani to, že schodok do výrazného mínusu stláčajú náklady na reštrukturalizáciu bankového sektora, ktoré nejdú na vrub tejto vlády a je nevyhnutné tento proces absolvovať. Podstatné je však to, že spolu s prepadom schodku štátneho rozpočtu, ktorý je jednou z podstatných častí verejných financií, sa pompézne prezentovaný supervýsledok za prvých šesť mesiacov stáva iba radostnou spomienkou na časy lepšie, ale minulé. Zo spomienok nevyžijeme... Okrem toho polročné „krasopisné“ čísla sú výsledkom tvrdej reštrikcie, ktorú vláda uplatňovala v druhom štvrťroku 2000. Názorne to vidno na údajoch o rozpočtoch obcí a miest, ktoré dosiahli prebytok 0,6 mld. Sk. Pravda je však taká, že nemajú peniaze a živoria, keď už tri roky za sebou im štátny rozpočet nenavýšil príjmy z republikových daní ani len o výšku inflácie. A operovať tým, že ich rozpočty sú v prebytku, je politicky prinajmenšom nekultúrne. Ani nemôžu byť schodkové, pretože musia platiť réžiu, chod obecných úradov. Toto však verejnosť nevie a vedieť nemusí, čo ministerka financií zneužíva na tendenčné informovanie.

Táto reštrikcia sa zákonite musí prejaviť aj vo vývoji HDP. Polročné výsledky ukazujú, že predpoklad vlády vyjadrený v štátnom rozpočte na tento rok - 2,5-percentný rast, je skôr želaním ako možnou realitou. Polročný výsledok - rast o 1,7 %, ako aj celoročný predpoklad Štatistického úradu SR (1,6) a Infostatu (1,5 %) sú bližšie k realite ekonomiky SR ako vzletné želania vlády. Tá, ako sa ukazuje, pri hodnotení miery reštrikcie na tento rok a jej dôsledkoch na vývoj ekonomiky podľahla prílišnému optimizmu alebo politickému tlaku potreby pozitívnych výsledkov. Jej snaha deklarovať navonok, že je všetko v poriadku, má však krátke nohy, pretože predpoklady sa raz stretnú s realitou. Bude to pre vládu nelichotivé porovnanie. Aby mu predišla, hovorí o revidovaní makroekonomických odhadov vývoja ekonomiky. Lepšie je predsa dopredu opraviť predpoklady, ako neskôr ospravedlňovať zásadnú odchýlku. No tento rok sa s predvolebným rokom stretne a už sú tu opäť optimistické variácie vlády: HDP vraj porastie medzi 3,2 až 4,5 %. A reštrikcia trvá...