Tresty sú celoživotným „chlebíkom“

Mali by byť poslanci postihovaní za prijatie zlých zákonov?

Mnoho rokov bol ako člen komunistickej strany, z ktorej potom z morálnych a mravných dôvodov odišiel, považovaný za pravičiara. Nikdy nevedel pochopiť to kardinálne, čo sa v spoločnosti stalo. Ako hovorí, nevedel správne pochopiť Stalina, a tak ho potrestali. Neporozumel príchodu socializmu, preto dostal ďalší trest... Okupáciu vojskami bývalej Varšavskej zmluvy tiež nevedel posúdiť z tej správnej strany a nasledoval trest. Potom ho potrestali za podporu cirkvi. Následne neporozumel Gorbačovovi, tak ho potrestali ako nedemokrata. Ale v komunistickej strane ho trestali takí, ktorí o tejto strane nechcú teraz ani počuť. Raz napísal v jednom dotazníku do rubriky o kárnych opatreniach, že je „zaslúžilý nositeľ straníckych trestov“. V kolónke príčina to odôvodnil tým, že „nezbadal, keď strana vybočila“. O politike doma a vo svete v súčasnosti aj v minulosti sme sa porozprávali s profesionálnym advokátom JUDr. Jánom Karapom (66). Vyučil sa za zámočníka, zo zdravotných dôvodov nedokončil vojenskú školu, bol mládežníckym tajomníkom, pracoval v aparáte komunistickej strany na ideologickom úseku, pre nepochopenie socializmu strávil za trest dva roky v magnezitovej bani, potom ho rehabilitovali, spravil si strednú školu, následne vyštudoval právo a 28 rokov pôsobil v kultúre...

- Keď prídem na kladenie vencov v Košiciach a vidím tam zástupcov mnohých politických strán, tak všetkých pozdravím Česť práci a hovorím si: Tá komunistická strana predsa len bola ohromne schopná, keď vychovala toľko nomenklatúrnych kádrov pre toľko strán a ktovie, koľko ich majú ešte v zásobe. Prelievanie a chodenie zo strán do strán považujem za prirodzené, lebo určovateľom sily tohto prechodu je majetok. Na svadbách, keď prestane hrať muzika, občas zažartujem a poviem chlapcom: Hráte tak fantasticky, že vás beriem do strany bez čakacej lehoty. Keď sa ma spýtajú do ktorej, tak odpoviem, na Slovensku je len jedna strana, všetky ostatné sú

len spolky.

Po roku 1989 zohrala Verejnosť proti násiliu obrovský význam pri porážke socializmu, vedela zdramatizovať a využiť nedostatky, ktoré mal socializmus, pričom všetko bolo vopred naprogramované v propagandisticko-strategických dielňach Západu. Na svete nevládnu parlamenty, vlády a politické strany, ale bohaté rodiny, nadnárodné monopoly, a tí určujú smery vývoja tohto sveta.

Prečo si myslíte, že porážka socializmu bola len dočasná?

- Ľudstvo nemá inú alternatívu, len socializmus. Vývoj sveta sa zastaviť nedá.

Akú podobu teda podľa vás raz bude mať?

- Aj keď nerád citujem, lebo sa hovorí, kto veľa cituje, nemá vlastné myšlienky, myslím si, že dozrú objektívne podmienky rozvoja výrobných síl, vzdelanosti a kultúry, spoločnosť sa kvalitatívne premení na spravodlivú, spoločnosť rovných. Nie spoločnosť rovnostársku.

Kedy to bude?

- Ťažko povedať, ale tento svet sa môže dostať do komplikácií. Svet kapitálu dnes je určujúci, ale nemá brzdné systémy. Demonštrácie na Západe majú dnes najmä sociálny rozmer. Pre majetok brat zabije brata. To vám potvrdzujem aj ako advokát. Manželia sa dokážu korektne rozviesť, ale keď sa začne delenie majetku,

to je koniec.

Ľudia sa opäť súdia o „brázdu“ a všetko presúdia. Tam, kde sa končí morálka, začína sa právo. Pokým ľudstvu stačili mravné pravidlá, nepotrebovalo sankcie. Právo je represia, násilie.

Počul som vás raz hovoriť o internacionalizme kapitalizmu.

- Po roku 1989 a aj pred ním stratégovia a bojovníci proti marxizmu považovali za najväčší zločin triednosť a v nej svetové bratstvo, ktoré prerástlo do internacionalizmu. Už Montesquieu a Rousseau hovorili o rovnosti, bratstve a slobode. Lenže to bolo treba materiálne naplniť, neostať len v rovine práva, morálky, ale dať mu materiálny základ. Preto kapitál považoval za najväčšie nebezpečenstvo jednotu robotníctva. Ale na báze internacionálnej jednoty je založený predsa aj svetový kapitál. Ak nie je

zločinná jednota

kapitálu, tak prečo má byť zločinná jednota robotného ľudu.

Možno preto, lebo takéto „zjednocovanie“ ľudu viedlo napríklad k tzv. Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii, následne k nedemokratickým režimom s množstvom ľudských obetí a civilizačnému zaostávaniu časti sveta.

- Som presvedčený, že v roku 1917 svetový kapitál bol materiálne a vojensky schopný potlačiť ruskú revolúciu, len ju podcenil. Mysleli si, že ide len o sociálny avanturizmus, ideu, ktorá nie je životaschopná. Tú krajinu nezničili, hoci materiálne áno, ani v druhej svetovej vojne. Ale druhú svetovú vojnu nevyvolal Hitler, ten mohol vyvolať tak bitku v nejakej rakúskej krčme. Ak by za ním nebola stála finančná oligarchia, tak sa do vojny nepustí. No a potom ktosi našiel komediálneho Chruščova. Politik by mal ovládať len dve ľudské umenia. Intelektuálne uniesť

ťarchu moci

a slávy a vedieť kedy odísť. Mám pocit a čosi som už prežil, lebo ako 19-ročný mladík som v roku 1953 robil tajomníka obvodného národného výboru, že k moci sa dostali robotníci, ale vzdelanostne nepripravení. Začala im chutiť moc, spanšteli, obklopili sa inou „chytrotou“, a tým zdeformovali pekné myšlienky - vytvoriť spoločnosť bez vykorisťovania. Vždy sa pýtam, odkiaľ berie kresťanská demokracia mravný základ pre výstavbu kapitalizmu. Predsa Boh stvoril každého na túto Zem rovnako. Ak niekomu dal viac daností a inému menej, nedal mu ich preto, aby vykorisťoval, ale v láske božej blížnemu pomáhal. Tak ďaleko sa k Biblii nikto nedostal ako socializmus.

Prečo bol teda socializmus porazený? Prečo mu nepomohla aj cirkev, ale práve naopak?

- Socializmus zvonka nebol poraziteľný, len my sme nerešpektovali nebezpečenstvo vnútornej porážky. Najväčšou mierou k porážke socializmu prispela administratívnosť, nedemokratickosť komunistickej strany a špeciálne jej aparátu. Za prvú a najvážnejšiu príčinu považujem nepripravenosť a zakomplexovanosť Chruščova. Namiesto toho, aby likvidoval Stalinove metódy, začal likvidovať Stalina. Mal strach z jeho autority a chcel jeho slávu a popularitu. Dosiahol to tak, že ho vyhodil z mauzólea. A adekvátne aj my sme hľadali živých Stalinov. Vtedy tento proces začal a za prispenia medzinárodného kapitálu

dokončil Gorbačov

so svojou samoľúbosťou a sociáldemokratickosťou.

O čom teda bol november 1989?

- Začal sa nevinne. Nehovorilo sa o likvidácii socializmu, ale o socializme bez komunistov. Tribúnni revolucionári predsa nebojovali proti socializmu. Ale za slobodu, demokraciu, ľudské práva... A kde sa to skončilo? Socializmus nenapravili, ale zlikvidovali. Keď do toho vstupovali transformovaní komunisti, až tí dali tomu pohybu program kapitalizmu. Pre mňa je mravne vyššou hodnotou Čarnogurský ako Weiss.

Prečo?

- Pretože Čarnogurský od prvej chvíle mal rovnaký program kapitalizmu, rovnaké heslá.

A Weiss?

- Ten mal ľavicové demagogické heslá a brutálny kapitalizmus. V prvej etape získaval pre svoju transformáciu intelektuálov, ako aj presvedčených komunistov. Funkcionárom SDĽ som hovoril, keď vstúpili do tejto koalície, že nemôžu v nej vydržať do konca volebného obdobia, že ju budú musieť rozbiť z dôvodu brutálnych sociálnych opatrení. Ľudia by im potom nedožičili účasť v parlamente po ďalších voľbách.

Ale na čele SDĽ je Jozef Migaš, a ten to pociťuje asi podobne ako vy.

- Boh nikdy nebude posudzovať slová,

ale skutky.

Principiálne medzi stranami vládnej koalície nie je rozdiel.

A čo ostatné politické strany?

- Keď sa VPN skompromitovala, na scénu prišlo HZDS. Som presvedčený, že toto hnutie nevznikalo len z podnetu vnútorných síl. Keď sa to v ňom rozkolísalo, objavila sa SOP. Ale ani to nebolo z milosti Rudolfa Schustera. A teraz vybehol na scénu Smer...

Prečo sa podobný scenár nerealizoval v Česku?

- Lebo tam nedošlo k zrade v komunistickej strane. Keby k tejto zrade nedošlo na Slovensku, tak aj tu majú komunisti okolo 20-percent preferencií.

Aj niektorí historici a politici hovoria, že sociálnodemokratické strany vždy slúžili kapitálu a tvrdíte to aj vy. Ale SDĽ je stranou orientovaniu sociálnodemokraticky. Na Slovensku máme, teda aspoň podľa názvu, aj klasickú sociálnodemokratickú stranu, s ktorou koketuje Strana občianskeho porozumenia. Chcete tým povedať, že aj SDĽ slúži kapitálu?

- Jednoznačne. Nie je to moja myšlienka, ale súhlasím s názorom, že sociálna demokracia získava hlasy sociálnou demagógiou, ale tie potom politicky nepoužije na bránenie záujmov ľudí práce.

Peter Weiss mi nedávno povedal, že Robert Fico je ako raketa kopírujúca terén, teda hovorí to, čo chcú ľudia počuť. Súhlasíte s ním?

- Doktora Roberta Fica si vážim za jeho odvahu, ktorú nasadil a všetko nazýva pravým menom. Nie je mi dostatočne jasné a v tom je rozporný, komu bude musieť vrátiť službu za prijaté milióny, potrebné na fungovanie jeho strany. Na Slovensku nie sú peniaze na podnikateľskú činnosť, na tvorivú technologickú prácu zabezpečujúcu rozvoj výroby, ale nájdu sa peniaze na takéto

komediantstvo.

Fico musel prísť a opäť to muselo byť zinscenované zvonka, aby vyplnil ľavicový priestor, zachytil nespokojencov zo SDĽ, ktorí by sa mohli dostať do inej, pre niekoho neželanej strany, napríklad aj komunistickej. Prišiel ako šéf nového subjektu, s novou nádejou, ale chce vymeniť len tváre. Nepočuť od neho, že chce meniť systém.

Hovorili ste o politických stranách. Kritike je verejnosťou a médiami podrobovaný celý parlament.

- Raz som sa verejne spýtal akademika Milana Čiča a Roberta Fica, prečo niet zákona o hmotnej a trestnej zodpovednosti poslancov za zlé zákony. Odhlasujú zákon, ktorým spôsobia obrovské materiálne škody, ale majú len politickú zodpovednosť, teda vlastne žiadnu.

Ale takýto zákon nie je nikde na svete.

- Ak ako vodič zapríčiním nehodu, spravím spravidla malú škodu, projektant tiež atď. Ako je však možné, že za hrubé chyby, vedúce k veľkým materiálnym škodám, sa poslanci nezodpovedajú? Keby bol zákon o hmotnej a trestnej zodpovednosti poslanca za zlé zákony, tak do parlamentu by sa

netlačili hlupáci.

Bolo by to v súlade s naším právom?

- Myslím, že to právnemu poriadku nebráni. Bolo by to v rovine práva a povinnosti toho, kto prijme mandát ľudu, aby sa za tento mandát ľuďom zodpovedal aj ináč, nielen politickou zodpovednosťou.

Hovoríte, že ste podporovali cirkev. Ako vidíte teraz vzťah cirkvi a štátu?

- Poviem jediné a týka sa to slovenskej hymny. Je proticirkevná a protináboženská. Za socializmu sa spievalo Zastavme sa bratia, veď sa ony stratia, myslím hromy a blesky nad Tatrami a dnes sa spieva Zastavme ich bratia. Protináboženskosť je v tom, že človek sa postavil do úlohy, že má zastaviť hromy a blesky, teda vôľu Božiu.

Stranu pripravil Vladimír Turanský