V Prahe o reformách MMF

Fond sa musí učiť z vlastných chýb a definovať svoje priority

Jednou z noviniek, s ktorými v poslednom období prichádza Medzinárodný menový fond (MMF), je jeho nový výkonný riaditeľ Horst Köhler. Hoci jeho reformy v praxi overia až krízové situácie, teóriu bude môcť oceniť už aj prebiehajúce spoločné zasadnutie MMF a Svetovej banky (SB) v Prahe. Köhlerov príchod do MMF v máji tohto roku sprevádzali ironické okolnosti. Po tom, ako americký minister financií Larry Summers zablokoval kandidatúru iného Nemca Caia Koch-Wesera, sa novou hlavou MMF stal bývalý šéf Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Horst Köhler.

Ak americký minister financií Koch-Weserovi vyčítal prílišnú angažovanosť v problémoch tretieho sveta, v Köhlerovi môže Summers v tejto a ďalších otázkach počítať s oveľa nekompromisnejším partnerom. Ide predovšetkým o financovanie činnosti MMF, jeho priority a kompetencie. V otázke priorít a kompetencií prináša Köhler osobitné posolstvo veriteľom MMF. „Musíme sa zbaviť názoru, že MMF vie všetko najlepšie,“ tvrdí jeho nový šéf a dodáva, že fond sa naopak musí učiť z vlastných chýb a jasne definovať svoje priority, ktorými sú makroekonomická stabilita a prevencia kríz. Köhler tiež odporúča podstatne zjednodušiť kritériá udeľovania krátkodobej pomoci, čím nepriamo priznáva, že v chodbách MMF ešte stále straší prízrak ázijskej finančnej krízy z roku 1997.

Ďalším strašiakom pre Köhlera je súčasný systém financovania MMF. Vo finančných kruhoch je dnes verejným tajomstvom, že činnosť fondu je definovaná záujmami vyspelých krajín. Najistejšou cestou k väčšej nezávislosti je podľa Köhlera zapojenie súkromného sektora do financovania rozvojových úverov. No ak má MMF prilákať súkromné investície, musí prestať pôsobiť dojmom charitatívnej organizácie.

Ako prvý musí padnúť mýtus, že pôžičky sa vo fonde udeľujú automaticky a každému, kto o ne požiada. Kapitálové trhy treba presvedčiť, že finančná podpora MMF nie je jednorazová záležitosť, ale investícia do štrukturálnych reforiem danej krajiny, a ako taká je návratná. Hoci MMF sa za charitatívnu inštitúciu nikdy nepovažoval, bilancia jeho pomoci v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, takémuto označeniu stále nasvedčuje.

Reforma sa preto začne v Afrike a Köhler v jej rámci staví na osvedčené recepty. Súvislosť medzi demokraciou a trhovou ekonomikou je známa z vyspelého sveta a v poslednom období ju potvrdzujú aj príklady z juhovýchodnej Ázie a zo strednej Európy. Kľúčom k politickej stabilite v treťom svete je dynamický a udržateľný hospodársky rast. Toto všetko je jasné, ale zostáva o tom presvedčiť rozvojové krajiny.

Druhá časť Köhlerovho plánu je adresovaná Západu. Nový šéf MMF hovorí o „extrémne nepriaznivej bilancii rozdeľovania svetových príjmov“ a potrebe „pomôcť novovznikajúcim ekonomikám získať väčší podiel na globálnej ekonomickej prosperite“. Na rozdiel od minulosti už nejde o prerozdeľovanie vo forme rozvojovej pomoci a pôžičiek, ale o obchod. Köhler vyzýva vyspelý svet, aby otvoril svoje trhy rozvojovým krajinám. Práve do nich smerovala väčšina doterajších Köhlerových zahraničných ciest. Mnohé ukázali, že napriek mediálnej kritike zo Západu je práca MMF v rozvojových krajinách oceňovaná. Nový šéf MMF podporil katastrofické scenáre o stiahnutí fondu z Afriky, ktorým hrozia početné lobistické skupiny v USA. Takýto krok by mal podľa Köhlera pre subsaharskú Afriku „nepredvídateľné sociálne, politické a morálne dôsledky“. Aby im Köhler predišiel, bude potrebovať aspoň toľko nezávislosti ako jeho predchodca vo funkcii Michel Camdessus. Začínajúci pražský summit mu na prezentáciu vnútornej reformy MMF ponúka tú najlepšiu príležitosť a obecenstvo.

Roman Lipták

Pretória