Nemocnice hodili cez palubu

Koeficient klientelizmu nahradili nevýhodné zmluvy

Vo väčšine nemocníc za prospektívnym rozpočtom určite neplačú. A majú na to dobré dôvody. No tešiť sa z nového cenového výmeru by bolo to isté, ako tancovať od radosti na vlastnom hrobe. Stačí sa pozrieť, ako v praxi vyzerá uzatváranie zmlúv dohodou medzi poisťovňami a lôžkovými zariadeniami. Náklady všetkých nemocníc v SR dosahujú mesačne 2,3 mld. Sk. Cenový výmer umožňuje zdravotným poisťovniam platiť nemocniciam len 1,9 mld. Sk, pričom ony nie sú schopné uhrádzať ani túto sumu. Uvedený deficit vzrastá mesačne o 400 mil. Sk. Aj tieto údaje obsahoval list adresovaný predsedovi parlamentu J. Migašovi a premiérovi M. Dzurindovi. V rámci akcie o financovaní zdravotníctva ho podpísali nielen odborári, ale aj zamestnanci rezortu. Je len prirodzené, že nevýhodné zmluvy v nemocniciach podpisovať nechcú. Ale majú vôbec nejakú šancu? Námestník riaditeľa Fakultnej nemocnice v Bratislave MUDr. Juraj Štofko v tejto súvislosti v rozhovore pre Hospodársky denník upozornil na zaujímavé skutočnosti: Ak niekto hovorí, že sme platení podľa výkonu - tak je to podvod, ak uvádza, že dostaneme viac prostriedkov - tak je to tiež podvod, keď dodáva, že je to spravodlivé - aj to je podvod... To isté slovo treba tiež použiť pri konštatovaní, že poisťovne platia nemocnice nejakým slušným spôsobom. Podľa neho je daná maximálna cena a nie je daná minimálna cena, a ani metodika na základe ktorej sa majú v NsP s poisťovňami dohodnúť. Od 1. júna platí Cenový výmer MF SR, kde sa hovorí, že sú nemocnice platené podľa výkonov, maximálna cena, ale podľa

akých výkonov?

Keď nepoznáme jednotku výkonu, vieme len, že máme maximálny rozpočet, pričom nie je dané, aká je minimálna hodnota a ani to, akým pomerom kto má platiť. Navyše je tu ešte dedičstvo prospektívneho rozpočtu, ktorý tiež nebol žiadnou výhrou.

Odborníci uvádzajú, že po rokoch hľadania spôsobu, ako financovať zdravotníctvo, MUDr. Tibor Šagát ešte za prvého ministrovania dotiahol rezort do ešte horšieho stavu, ako bol za socializmu. Výkonové zložky ktoré boli, nepokrývali náklady nemocníc, či už išlo o bodovník alebo tzv. ošetrovacie dni. Nemocnice sa zadlžovali, ale nielen preto, že bolo málo peňazí, ale aj preto, že rozšafne šafárili s peniazmi a neprijímali opatrenia na zefektívnenie práce. Keď nastúpil po prvý raz do ministerskej funkcie MUDr. Tibor Šagát, začal oddlžovať nemocnice. A tak Fakultná nemocnica, ktorá bola plusová, nedostala nič a tí, ktorí nerobili hospodárne, dostali peniaze. Reakcia riaditeľov nemocníc nedala na seba čakať. Pochopili systém,

kto sa zadlží,

robí dobre, kto nie, je hlupák a ide proti sebe. Odborníci vinia bývalého ministra aj za to, že bezprecedentne, bez systému v roku 1994 udeľoval prostriedky nemocniciam nie podľa toho, ako pracovali. Tam, kde to šlo s hospodárením najhoršie, dostali najviac. Vtedy sa údajne začala demoralizácia nemocníc.

Prospektívny rozpočet bol podľa našej legislatívy protizákonný. No problémov, ktoré sa s ním v rezorte zdravotníctva spájajú, je viac. Už spomínaný námestník riaditeľa FN napríklad uviedol, že ho určovali z ministerstva zdravotníctva podľa priateľského koeficientu. Nuž, kam nás takéto kroky doviedli, musí byť jasné i tým, ktorí to doteraz nechceli vidieť. V liste Slovenského výboru Odborového zväzu pracovníkov zdravotníctva a sociálnych vecí sa okrem iného píše, že kritická situácia ich núti pracovať v rezorte s nedostatkom liekov, zastaraným a často nefunkčným materiálno-technickým vybavením a rovnako aj nedodržiavať zásady bezpečnosti práce a živoriť zo mzdy. Odmietli niesť zodpovednosť za tento stav a žiť v stálom strese. A čo na to kompetentní? Premiér sa v diskusnej televíznej relácii ohradil proti výrokom, podľa ktorých by sa mali zobudiť. No dosiaľ neodpovedal na otázku,

kde sa stratila

pred voľbami toľko sľubovaná priorita zdravotníctva? Donedávna nám pri rozličných príležitostiach vyhlasoval, ako sa tu máme všetci dobre. Verejnosť čakala, či to pôjde povedať pred parlament aj hladujúcim lekárom. No podľa predsedu LOZ MUDr. Mariána Kollára boli sklamaní, že taký športovec, akým je premiér Mikuláš Dzurinda, nedokázal prejsť 50 metrov od parlamentu a prísť k nim, hoci ho v tejto lokalite videli.

Ľudmila Koníková