Zaokrúhľovanie základu dane

Daňovník tvrdí, že pri výpočte dane zo stavieb sa realizuje viacnásobné zaokrúhľovanie základu dane a sadzby dane smerom nahor, čo po násobení v ďalších výpočtoch zvyšuje výslednú sumu dane. Je zaokrúhľovanie základu dane zo stavieb v súlade so zákonom o dani z nehnuteľností?

Zaokrúhľovanie základu dane, daňovej povinnosti, ako aj sadzby dane je upravené v § 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Podľa tohto ustanovenia základ dane sa zaokrúhľuje iba pri tých pozemkoch, pri ktorých základom dane je cena pôdy vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

Čo sa týka základu dane zo stavieb, v priznaní k dani z nehnuteľnosti sa uvádza celková výmera zastavanej plochy. Ak má zastavaná plocha stavby výmeru napr. 24,8 m2, základ dane v daňovom priznaní sa vykáže vo výmere 25 m2 a táto výmera sa zdaní aj daňou zo stavieb, pretože podľa § 11 ods. 1 zákona, základná ročná sadzba dane je za každý, aj začatý m2 zastavanej plochy

Keďže pri vydávaní platobného výmeru na daň z nehnuteľností správca dane vychádza z údajov uvedených v daňovom priznaní, tvrdenie daňovníka k vykazovaniu a následnému zaokrúhľovaniu údajov o základe dane a daňovej povinnosti v platobnom výmere je neopodstatnené.