Nadzemné podlažia a daň

Právnická osoba vlastní rozsiahlu stavbu, ktorá má šesť nadzemných podlaží. Daň zo stavieb vypočítala tak, že za prízemie počítala daň zo stavieb zo zastavanej plochy a za ďalšie nadzemné podlažia počítala daň zo stavieb podľa podlahovej plochy. Takýto výpočet dane bol matematicky neprehľadný, nesprávny a ťažko skontrolovateľný. Pri viacpodlažných stavbách sa sadzby dane zo stavieb zvyšujú o 0,75 Sk za každé ďalšie nadzemné podlažie. Bol výpočet dane zo stavieb za viacpodlažnú stavbu správny, ak daň zo stavieb počítal daňovník aj zo zastavanej, ale aj z podlahovej plochy stavby?

- Pri dani zo stavieb je základom dane zastavaná plocha stavby, ktorou na účely zákona o dani z nehnuteľností sa rozumie pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej nadzemnej časti jednopodlažnej alebo viacpodlažnej stavby. Daň zo stavieb sa počíta zo základu dane, ktorým podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti môže byť iba zastavaná plocha, ktorá sa násobí sadzbami dane určenými v § 11. Pri dani zo stavieb podľa platných právnych predpisov neprichádza do úvahy ako základ dane podlahová plocha. Podlahová plocha tvorí základ dane pri dani z bytov. Zákon o dani z nehnuteľností tiež nepripúšťa, aby sa stavba zdaňovala napr. dvoma sadzbami, prípadne aby sa časť stavby zdaňovala podľa zastavanej plochy a časť stavby podľa podlahovej plochy. Pri takomto výpočte dane zo stavieb postupoval daňovník v rozpore so zákonom č. 317/1992 Zb. Pri viacpodlažných stavbách sa základné ročné sadzby dane určené v § 11 ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb. zvyšujú o 0,75 Sk za každé ďalšie nadzemné podlažie, a to bez ohľadu na to, či podlažie presahuje napr. 1/3 alebo 2/3 zastavanej plochy, prípadne menej alebo viac, ako je príkladom uvedené. Základnou ročnou sadzbou dane zo stavieb sa násobí každý, aj začatý m2 zastavanej plochy stavby.

V roku 1993 sa pri viacpodlažných stavbách základné ročné sadzby dane zvyšovali o 0,75 Sk za každé ďalšie nadzemné podlažie iba vtedy, ak podlahová plocha podlažia presahovala 2/3 zastavanej plochy. To však od zdaňovacieho obdobia roku 1994 neplatí a sledovanie 2/3 presahovania podlahovej plochy podlažia zo zastavanej plochy ako podmienky na možnosť zvýšenia základnej ročnej sadzby dane zo stavieb o ďalších 0,75 Sk sa zákonom č. 317/1993 Z. z. zrušilo.

Právnická osoba, ktorá spomínanú stavbu vlastní na podnikateľskú činnosť, mala pri výpočte dane zo stavieb postupovať tak, že zastavanú plochu stavby mala vynásobiť takou sadzbou dane, akú produkciu v stavbe vykonáva. Sadzby dane mala zvýšiť o taký násobok 0,75 Sk, koľko má stavba ďalších nadzemných podlaží. Pri určovaní príslušnej sadzby dane podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. e) a písm. f) zákona sa vychádza z klasifikácie produkcie. Stavby, ktoré slúžia na vykonávanie podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti, sa zaraďujú do príslušnej sadzby dane takto:

a) sadzbami dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 317/1992 Zb. sa zdaňujú stavby, v ktorých sa zabezpečuje produkcia (výrobky, tovar, služby) uvedená v klasifikácii produkcie, najmä v kategóriách A a B, napríklad produkty rastlinnej výroby vrátane zeleninárstva a záhradníctva, produkty živočíšnej výroby, produkty lesníctva, ťažby dreva a služby s tým súvisiace, ryby a iné produkty rybolovu a služby súvisiace s chovom rýb a rybolovom,

b) sadzbami dane podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 317/1992 Zb. sa zdaňujú stavby, v ktorých sa zabezpečuje produkcia (výrobky, tovar, služby) uvedená v klasifikácii produkcie, najmä v kategóriách C, D, E a F, napríklad produkty banskej a povrchovej ťažby, produkty priemyselnej výroby,

c) sadzbami dane podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 317/1992 Zb. sa zdaňujú stavby, v ktorých sa zabezpečuje produkcia (výrobky, tovar, služby) uvedená v klasifikácii produkcie, najmä v kategóriách G, H, J a K, napríklad veľkoobchod a maloobchod, hotelové a reštauračné služby, peňažníctvo, poisťovníctvo, služby v oblasti nehnuteľností.