|
|||||||||||||||||
Štvrtok 21.Septembra 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Daň z nehnuteľností a jej sadzbyUstanovenie § 6 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností upravuje, akými sadzbami dane sa zdaňujú pozemky, ktoré sú podľa tohto zákona predmetom dane z pozemkov. Správca dane však vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností na rok 2000 upravil, že sadzba dane z pozemkov pri druhu pozemku orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady je 0,00 Sk. Zákon č. 317/1992 Zb. ustanovuje pre tento druh pozemku ročnú sadzbu dane na najviac 0,75 % zo základu dane. Môže správca dane určiť sadzbu dane z pozemkov za ornú pôdu na 0,00 Sk? - Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností je ročná sadzba dane z pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. a) tohto zákona najviac 0,75 % zo základu dane. Správca dane je povinný každoročne vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností upraviť výšku sadzby dane, ktorá nesmie presiahnuť 0,75 % zo základu dane. Podľa súčasnej dikcie § 6 ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb. sadzba dane vyjadrená percentuálne môže byť matematicky vyjadrená aj 0,00 % zo základu dane. Avšak takto určená sadzba dane spôsobí, že za pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované ako orná pôda, chmeľnice, vinice a ovocné sady, nebude mať obec žiadny daňový výnos, pretože pri takto určenej sadzbe sa tieto pozemky nezdaňujú. Sadzby dane z pozemkov, sadzby dane zo stavieb, ako aj sadzby dane z bytov sa viažu na predmet dane, čiže na nehnuteľnosť, ktorá sa zdaňuje. Predmetom dane z pozemkov je predsa aj orná pôda. Zákon č. 317/1992 Zb. na určenie výšky sadzby dane splnomocnil iba obec, a to v rámci rozpätia, ktoré je uvedené v zákone. Avšak nesplnomocnil ho na to, aby z predmetu dane z pozemkov určením sadzby dane z ornej pôdy na 0,00 % zo základu dane vylúčil nepriamo tieto pozemky zo zdanenia, alebo aby ich obligatórne od dane oslobodil. Podľa súčasnej dikcie zákona druh pozemku orná pôda nie je ani vyňatý z predmetu dane, ale nie je ani oslobodený od dane z pozemkov. Z právneho hľadiska nulová sadzba dane z pozemkov by sa nemala objaviť vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností, aj keď matematicky podľa súčasne platnej dikcie zákona č. 317/1992 Zb. vychádza aj takáto možnosť určenia sadzby dane. Daň z nehnuteľností je majetkovou daňou, ktorej celý výnos je určený do príslušného rozpočtu obce alebo mesta. Je to významná položka jeho príjmovej základne, a preto takto určenú sadzbu dane z pozemkov by mal mať správca dane aj dostatočne ekonomicky zdôvodnenú. Aj keď takéto prípady sa môžu vyskytnúť len ojedinele, zodpovednosť za takýto postup pri zdanení nehnuteľností (pozemkov) preberá obecné (mestské) zastupiteľstvo, ktoré všeobecne záväzné nariadenie obce o dani z nehnuteľností s takto určenou sadzbou dane schváli na príslušné zdaňovacie obdobie. Bolo by veľmi nesprávne, ak by takto postupovali príslušní správcovia dane iba z toho dôvodu, že v ich obci je napríklad neusporiadanosť vlastníckych vzťahov, neúplná evidencia nehnuteľností, nedostatočné personálne a technické vybavenie, čo, samozrejme, sťažuje aj výkon správy dane. Zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností obligatórne určuje, že tie ročné sadzby dane pozemkov, pri ktorých základom dane je výmera, všetky ročné sadzby dane zo stavieb a ročné sadzby dane z bytov, sa násobia koeficientom, ktorý je týmto zákonom určený nadväzne na počet obyvateľov v obci, okrem krajských miest, okresných miest, kúpeľných miest a hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, pre ktoré sú koeficienty vzhľadom na ich postavenie určené inak. Správca dane je však splnomocnený znížiť koeficient na prenásobenie ročných sadzieb dane z nehnuteľností v jednotlivej časti obce. Zákonodarca však neurčil, či koeficient, ktorý je v zákone o dani z nehnuteľností určený v rozpätí od 1,0 do 4,5, môže správca dane znížiť o dve, tri a viac kategórií. V tomto prípade rovnako vzniká otázka, či v jednotlivej časti obce môže správca dane určiť koeficient na prenásobenie ročnej sadzby dane číslom 0. - Zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností sa určili koeficienty na prenásobenie ročných sadzieb dane z nehnuteľností, a to v rozpätí od 1,0 do 4,5. Iba správca dane je zákonom č. 317/1992 Zb. splnomocnený znížiť v jednotlivej časti obce koeficient na prenásobenie ročných sadzieb dane z nehnuteľností. Jednotlivou časťou obce sa rozumie časť územia obce, ktorú je správca dane povinný vymedziť vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností. Táto časť sa líši od ostatných častí obce inými podmienkami na užívanie nehnuteľnosti. Napríklad nie je prepojená s ostatnými časťami obce mestskou hromadnou dopravou, môže mať horšiu občiansku vybavenosť, horšie životné prostredie a pod. Jednotlivú časť obce určí správca dane vo všeobecne záväznom nariadení obce ulicou, zoznamom ulíc, zoznamom parciel alebo súborom všetkých pozemkov alebo stavieb jedného druhu, ktoré sa nachádzajú v tejto časti obce. Za jednotlivú časť obce nemožno považovať súbor všetkých pozemkov alebo stavieb jedného druhu, napríklad záhrady alebo garáže v celej obci. Ak by správca dane určil v takto vymedzenej časti obce koeficient na prenásobenie ročnej sadzby dane z nehnuteľností napríklad na 0, aj sadzba dane by bola nulová a došlo by k nezdaneniu príslušného druhu pozemku alebo stavby. Takýto koeficient sa vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností v žiadnom prípade nemôže objaviť. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |