Nie je dôvod na intervenciu

Podľa M. Juska, guvernéra NBS, pohyb kurzu koruny oproti spoločnej európskej mene euro je v súčasnosti ovplyvňovaný mimoekonomickými faktormi a centrálna banka nepovažuje za potrebné zasahovať na devízovom trhu. Pritom za takéto dôvody považuje guvernér aj politickú nestabilitu. V prípade potreby má však NBS pripravené zdroje na zmiernenie výkyvov kurzu domácej meny. Slovenská koruna pokračovala aj včera v miernom oslabovaní oproti euru - ranné obchodovanie začínala na 43,020/100 Sk/1 EUR, potom klesla až na denné maximum 43,200/300, avšak v závere obchodovania si polepšila pozíciu na 43,150/220 Sk/1 EUR, povedal pre Hd Dušan Svitek zo Slovenskej sporiteľne. Na parite s americkým dolárom nebola koruna na tom o nič lepšie - strácala nielen preto, že euro sa na ázijských trhoch opäť dostalo na nové historické minimum oproti doláru a japonskému jenu, ale aj preto, že stratila na eure. A tak neprekvapuje, že dolár sa prehupol nad 51 korún, keď denné maximum dosiahlo 51,100 Sk/1 USD (devíza stred).

Ďalší vývoj na parite koruna/euro bude zrejme viac v réžii politikov ako ekonómov. Na parite koruna/dolár bude sila koruny ešte významnou mierou pod vplyvom svetových finančných trhov, kde euro stále stráca oproti hlavným svetovým menám. Trhy ešte stále podstatne viac dôverujú americkej ekonomike, ktorá rastie nepretržite už takmer celé desaťročie. Aj v tomto roku by podľa prognóz mala dosiahnuť vyšší rast ako ekonomika Európskej únie. Optimizmu nepraje ani vývoj predreferendovej nálady v Dánsku, v ktorom majú jeho obyvatelia rozhodnúť, či krajina vstúpi do Európskej hospodárskej a menovej únie - posledný prieskum ukazuje, že odporcovia vstupu (a teda eura) majú 11-percentnú prevahu nad jeho priaznivcami. Trhy neberú do úvahy ani vývoj obchodnej bilancie USA, ktorej deficit láme z mesiaca na mesiac aj tak už vysoké rekordy, pritom z tohto vývoja majú obavy aj významní predstavitelia americkej centrálnej banky. V tejto súvislosti je zaujímavý názor MMF, ktorý nevyvážený vývoj HDP a dopytu medzi veľkými ekonomikami, čo zahŕňa aj nerovnováhu bežného účtu od rekordného deficitu v Spojených štátoch až po prebytok v Japonsku, považujú za jeden z neuralgických bodov svetovej ekonomiky. Na druhej strane je fakt, že americká ekonomika pritiahla vlani 125 mld. USD priamych zahraničných investícií, zatiaľ čo z eurozóny 150 mld. USD odišlo. Zdá sa, že oslabovanie eura bude pokračovať, pritom zastaviť by ho mohla intervencia Európskej centrálnej banky, avšak iba v spolupráci s ostatnými centrálnymi bankami. Je však málo pravdepodobné, že by FED pred voľbami pristúpil k predaju dolárov. A j čísla o investíciách hovoria, že intervencie by museli byť mohutné a pravdepodobne opakované. Veľa napovie aj vývoj na trhu s ropou, ktorej cena sa dotýka desaťročných rekordov. V prospech spoločnej európskej meny sa vyjadril aj výkonný riaditeľ MMF Horst Köhler, ktorý pokladá spoločnú európsku menu oproti americkému doláru za významne podhodnotenú, pričom ju považuje za dobrý projekt.

Anton Legéň