Vidieť aspoň oduševnenie

Ľudia obetujú aj ťažko zarobené

Niekoľko dní pred začiatkom LOH správy hovorili o slabšej predajnosti vstupeniek na hry. V skutočnosti však ani na jednom športovisku niet veľa prázdnych miest. Austrálčania, ale aj cudzinci v hojnom počte navštevujú olympijské zápolenia a vytvárajú fantastickú atmosféru - nech súťaží ktokoľvek. Ľudia sa v hľadisku bavia, burcujú súťažiacich k lepším výkonom. „Môj ročný príjem je vyše 40-tisíc dolárov ročne. Manželka má podobný plat a lístky pre rodinu nie sú veľkou položkou. Deti majú v školách cez OH mimoriadne prázdniny, tak ich zabávame tým, že im umožníme vidieť olympijské boje. Ktovie, kedy sa znova naskytne takáto príležitosť. Bývame v Sydney a nejsť na OH, to teda nie. Veď je to krásne, ako sa všetci snažia byť najlepší. Syn hrá bejzbal, školu reprezentuje v atletike, nech vidí, ako vyzerá vrcholový šport,“ vysvetlil účasť na kolbištiach 37-ročný Georg Mongonery. Jeho manželka Lynda pridala: „V Sydney Olympic parku máme všetko. Za 20 - 30 dolárov sa rodina naje, lístky nás vyšli na 400 dolárov pre všetkých. Vstup na dopravu máme zadarmo, lebo vlastníme vstupenky. Ten zážitok, to je niečo, na čo do smrti nezabudnú.“ Podobne rozmýšľajú státisíce Austrálčanov, prichádzajú aj z opačnej strany kontinentu, len aby videli najlepších športovcov.

V Sydney nie je núdza o národnosti. Študenti zo Slovenska a z Česka využili študijný pobyt a sledujú naživo. „Nie je to lacná záležitosť, aby sme tu mohli študovať, platíme si školu. Zákony nám dovoľujú pracovať 20 hodín týždenne. Zamestnajú nás len ako pomocnú silu, síce v rôznych podnikoch, ale nie je to tak dobre platené, ako keď môžete pracovať na plný úväzok. Potom si treba platiť ubytovanie, stravu, takže dolárov na lístky nám nezostáva veľa. Radšej sa však zrieknem obeda či večere. Už sme videli futbal Česko – USA. Hrôza, tí naši futbalisti sú ako vaši. Preboha, to v strednej Európe zabudli, že svet sa vyvíja aj vo futbale ?“ rozhovoril sa Tomáš Landovský, český študent. Jeho spolubývajúci Radek Šimčík dodal: „Ja by som rád videl tenis, ale lístky sú pre našinca drahé. Teraz však mám šancu robiť v sobotu aj v nedeľu, tak si na to zarobím.“ S nimi býva i Slovák Andrej Jedľovský, ktorý tiež obetoval niekoľko desiatok dolárov, aby videl, ako slovenskí futbalisti prehrali s Japonskom. Na zápas išiel takmer 300 km do hlavného mesta Canberry. Mnohí naši športovci by si mali pri vystúpení na OH uvedomiť, že na svete sú ľudia, ktorí obetujú svoje ťažko zarobené peniaze, len aby ich povzbudili. Za to si zaslúžia vidieť - keď už nie výhru - aspoň oduševnený výkon.