V živote každý sám za seba

„Myslím si, že je to v systéme tréningu, ktorý máme veľmi dobrý, výborné sú podmienky na trénovanie. Vďaka nim hravo zvládame aj najväčších súperov. Fakt, že sme mohli skoro tri mesiace v Austrálii trénovať, nám pomohol k zisku zlata,“ zdôvodnil úspech Peter Hochschorner. Zabudol dodať, že nebyť ich prístupu a odhodlaniu poctivo pracovať, ani podmienky by ich nedostali na najvyšší stupienok na veľkých medzinárodných podujatiach.

Olympijskí víťazi pochádzajú z vodáckej rodiny, obaja rodičia boli aktívnymi pretekármi. Mama sa venovala ako trénerka najskôr vodnému slalomu, pre zlé podmienky prešla k rýchlostným kanoistom, a tam došlo k prvému kontaktu dvojičiek Petra a Pavla s vodou. S otcom ich to však stále ťahalo k divokej vode. V Bratislave, kde sa narodili a žijú, sa dostali do Slávie, ktorá ako jediná združuje fanatikov divokej vody v našej metropole. Obaja chlapci lavírovaním medzi viacerými vodáckymi športmi získali dobrú techniku a silu. Prvé úspechy spojili s vodným zjazdom, v tejto disciplíne získali titul juniorských majstrov sveta. Pred dvoma rokmi sa rozhodli, že definitívne zostanú verní slalomu. „Je to olympijská disciplína a pre nás bol vždy číslom jeden. Zjazd sme brali skôr ako doplnkový šport,“ priznáva Peter Hochschorner.

„Chlapci sú rozumní a hoci sú dvojičky, každý je iný,“ povedal sekretár Ján Dojčan. „V lodi ťahá vždy ten, ktorý práve musí. Tam sa musíme zladiť a doplniť, v živote sme každý sám sebou,“ priznal Pavol Hochschorner. Vodný slalom na Slovensku nemá veľkú členskú základňu, zato však veľmi dobrú - z olympiády v Sydney si odvážajú tri medaily, k ďalšej mala blízko Elena Kaliská.

„Olympiáda mi pripadala ako majstrovstvá Slovenska s rozšírenou medzinárodnou účasťou.

Škoda, že sa nenominoval aj Olejník s Kubáňom či iní naši dobrí pretekári. Určite by to bolo zaujímavejšie,“ pripomenul Peter Hochschorner.