Návrat MMF k svojim stanovám

Tvrdé lekcie ázijskej krízy v globalizačnom prostredí

Ohlasované zmeny v činnosti Medzinárodného menového fondu sú odpoveďou na otrasy vo fungovaní svetového finančného systému v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Ich cieľom je predísť častému opakovaniu finančných kríz v podmienkach globalizácie.

Medzinárodný finančný systém je od konca studenej vojny svedkom dramatických zmien. Pod väčšinu z nich sa podpísala ekonomická liberalizácia. Svetový hospodársky vývoj poslednej dekády najviac poznamenalo odbúravanie obchodných hraníc a zásahov štátu do chodu ekonomiky. Ročný rast svetového obchodu vďaka jeho liberalizácii po prvý raz predstihol ročný rast svetovej výroby. Liberalizácia pohybu kapitálu privodila investorskú horúčku, v ktorej súkromný kapitál takmer nahradil verejné investície. Privatizácia bánk významne zredukovala úlohu štátu v mnohých ekonomikách.

Riziká finančných kríz

Ekonomické a geografické prepojenie umožňuje zrýchliť hospodársky rast, no súčasne v priamej úmere zvyšuje riziko finančných kríz. Tie sa v existujúcich zónach voľného obchodu a pri absencii devízových obmedzení môžu šíriť práve tak ľahko, ako sa v nich pohybuje kapitál či tovar. Krízam by do istej miery mohla predísť mimovládna organizácia, ktorá by nedostatky vo svetovom hospodárskom vývoji identifikovala a v prípade potreby poskytovala finančnú pomoc. Takou organizáciou je a nie je MMF.

Za svoju najdôležitejšiu činnosť deklaruje MMF monitoring svetového hospodárstva a ekonomík jednotlivých členských krajín. Každoročne s ich vládami konzultuje hospodársky vývoj a hospodársku politiku. Ich spoločným cieľom je identifikovať trendy, neutralizovať riziká, diagnostikovať nedostatky a v prípade potreby odporučiť zmeny v hospodárskej politike.

Na základe výsledkov monitorovania a žiadosti členských krajín sa v MMF udeľuje finančná pomoc. Najpopulárnejšie sú pôžičky najchudobnejším krajinám s polpercentnou úrokovou sadzbou a niekoľkoročnou splatnosťou. MMF okrem nich asistuje aj krajinám, ktoré stratili dôveru investorov a postihol odlev zahraničného i domáceho kapitálu. Tieto úvery sú zväčša krátkodobé a podmieňujú ich vysoké úroky.

Otras pre MMF a SB

Takto sú úlohy MMF kodifikované v jeho stanovách a zhruba takto ich vykonáva už desaťročia. Dodajme, že v prípade ázijskej finančnej krízy z roku 1997 neúspešne.

Za jej predohru sa považuje vyčerpanie devízových rezerv krajín ako Thajsko a Kórejská republika na udržanie fixných výmenných kurzov a súčasne skreslené informácie, aké investorom o celej situácii poskytovali ich vlády. Dôsledkom bola panika na kapitálových trhoch v Bangkoku a Soule a následný „slepačí úlet“ zahraničných investorov so zvyškami thajských a juhokórejských devízových rezerv. Táto dosiaľ najväčšia zaťažkávacia skúška globalizácie doslova otriasla akademickým arzenálom MMF a Svetovej banky. V „osvedčených“ stabilizačných teóriách liberálnych ekonómov sa zrazu objavilo viac otázok ako odpovedí. Najdôležitejšou lekciou, akú si MMF a SB priniesli z Ázie, je individuálny prístup k riešeniu naoko identických problémov. MMF dnes neochotne uznáva, že rovnaké problémy v odlišných kontextoch môžu vyžadovať individuálne riešenia. Paušálne uplatňovanie striktnej fiskálnej a menovej disciplíny sa preto dnes považuje za prežitok.

Nielen monitoring

Ázijská kríza jasne ukázala, že tradičné monitorovanie fiskálnej a menovej politiky na odhalenie vznikajúcich problémov nestačí. Väčšiu pozornosť treba venovať vývoju obchodnej bilancie a finančnému sektoru, najmä bankám. Od jari roku 1999 preto MMF v spolupráci so SB odštartoval projekt Financial Sector Assessment Program, ktorého úlohou je analýza a porovnávanie stavu finančných sektorov jednotlivých krajín. Na základe tejto analýzy sa problémovým krajinám poskytuje pomoc.

Tá sa na reformnú agendu MMF dostala ako druhá. Otázkou číslo jeden je, či súčasné úverové možnosti zodpovedajú potrebám jednotlivých členských štátov. Americkí kritici MMF sú presvedčení, že ochota, s akou MMF otvára peňaženku, nemotivuje dlžníkov hľadať alternatívne riešenia pre svoje fiskálne či menové problémy. Štedré pôžičky a ich výhodné podmienky podľa nich navyše nabádajú k nezodpovednej hospodárskej politike, ktorá môže vyústiť do krízy v budúcnosti.

Podľa expertov MMF a ich zástancov však existuje dostatok dôvodov na dlhodobé úvery aj pre najchudobnejšie krajiny. MMF takéto pôžičky udeľuje za výhodnejších podmienok než ponúkajú kapitálové trhy, pretože MMF v zásade slúži celkom iným cieľom ako komerčné inštitúcie. Kým súkromným zdrojom ide výlučne o návratnosť investícií, MMF deklaruje záujem na odstránení finančnej a hospodárskej nestability klientov.

Paranoidné symptómy

V blízkej budúcnosti sa napriek tomu dá očakávať sprísnenie systému posudzovania žiadostí o pôžičky MMF. Fond sa sústredí na krátkodobé úvery, zatiaľ čo dlhodobé pôžičky na podporu štrukturálnych reforiem sa budú udeľovať len krajinám, ktoré ich podľa expertov MMF naozaj potrebujú, a zároveň nemajú prístup na medzinárodné kapitálové trhy.

Pri hodnotení okolností ázijskej krízy MMF vyvodil aj dva konkrétnejšie závery, ktoré už prerástli do „paranoidných symptómov“ pri monitorovaní členských krajín a poskytovaní finančnej pomoci. Ide o podozrievavý postoj MMF k fixným kurzom a jeho dôraz na kvalitné, kompletné a čerstvé finančné údaje.

Lekcie z Brazílie a Ruska

MMF sa už začiatkom deväťdesiatych rokov dostal pod paľbu kritiky za poskytovanie pomoci Brazílii a Rusku, ktoré ňou financovali udržanie umelých výmenných kurzov reálu a rubľa napriek nepriazni finančných trhov. Podobné praktiky v roku 1997 predchádzali aj ázijskej kríze. Na základe týchto skúseností MMF celkom určite neposkytne pôžičku krajine, ktorá čelí problémom v oblasti platobnej bilancie a súčasne nástojí na udržaní fixného výmenného kurzu. Takým kandidátom na úver MMF je dnes napríklad Zimbabwe. Dôraz MMF na finančné dáta má korene v skresľovaní a zakrývaní kľúčových informácií o stave devízových rezerv thajskou a juhokórejskou vládou na jar roku 1997. Dôraz sa v konečnom dôsledku kladie na korektné vzťahy medzi kapitálovými trhmi a investormi. Problém s informáciami sa MMF už od roku 1996 snaží riešiť prostredníctvom projektu Special Data Dissemination Standard. Projekt získal na vážnosti až po dôkladnej analýze príčin ázijskej krízy hoci predstavuje len návrat MMF k jeho stanovám.

Roman Lipták

Pretória