Boj o miesta, ale aj korupcia

Privatizácia mešká, ministerka M. Machová bezmocná...

„Kolegovia ministri majú skúsenosti z tohtoročného štátneho rozpočtu, kde asi 10 mld. Sk sa použilo na potreby jednotlivých rezortov. Tým sa akoby vytvorila určitá možnosť opakovania tejto situácie aj v budúcom roku,“ povedala nám ministerka privatizácie po prvej schôdzi vlády k štátnemu rozpočtu na rok 2001, kde šéfovia rezortov vyslovili požiadavky na príjmy z privatizácie vo výške 20 mld. Sk. Hoci už na prvom sedení sa ich podľa ministerky financií B. Schmögnerovej podarilo „okresať“ na 8 mld. Sk, je to signál, že postoj ministrov k zostavovaniu štátneho rozpočtu sa nezmenil. Žiadať pre rezorty čo najviac do výdavkov vrátane privatizačných výnosov, určených na rozvojové programy. Kam by mali smerovať tieto príjmy? Prečo rezort privatizácie verejne kritizuje ministrov za pomalú privatizáciu? Bude dosť silná na to, aby presadila jej zrýchlenie? Ministerka privatizácie M. Machová nehýrila veľkým optimizmom. „Príjmy z privatizácie sú jedinečné a neopakovateľné. Preto by sa mali použiť na niečo, čo nie je bežnou, dennou spotrebou, ale investíciou do budúcnosti. Je to najmä splácanie dlhov a znižovanie dlhovej služby štátu. Okrem toho, táto vláda sa zaviazala uskutočniť viaceré reformy, ktoré dnes narážajú na bariéru rozpočtu. Oni jednoducho v rámci rozpočtu, nech by bol akýkoľvek, aj vyrovnaný, nie sú realizovateľné. Práve ich financovanie – najmä v oblasti sociálneho poistenia a vzdelávania – by malo byť zabezpečované z privatizačných príjmov,“ vysvetľuje ministerka M. Machová. Ďalšie príjmy z predaja štátneho majetku by podľa nej mohli smerovať na zdrojové krytie podporných programov, ktoré dnes obhospodaruje Slovenská záručná a rozvojová banka. „Mikropôžičkové schémy sú vyčerpané a pre mňa bol dôležitý poznatok, že vlastne

všetky peniaze,

ktoré v rámci nich boli požičané, sa naozaj v pravidelných splátkach vracajú. Čiže tento stav je schopný, len by potreboval viac peňazí. Viete si predstaviť, čo by znamenalo posunúť dnes do takéhoto typu financovania malého, stredného podnikateľského stavu 3 - 4 mld. Sk? To je cesta znižovania nezamestnanosti a zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu a sociálnej poisťovne. Veď 1 % zamestnanosti či nezamestnanosti znamená plus alebo mínus okolo 800 mil. Sk v Sociálnej poisťovni ročne.“ S ministerkou sme sa zhovárali nielen o využití zdrojov z privatizácie. Reč bola aj o neochote ministrov privatizovať, korupcii v tomto procese a probléme dlhopisov FNM SR.

O tom, ako správne využiť privatizačné výnosy vedia aj ministri, no ich vlastný rezort im je bližší. Bude dosť síl presadiť racionálnu cestu?

- Minimálne dvoch „spojencov“ už mám, Ivana Mikloša a Brigitu Schmögnerovú. Ja nie som proti tomu, aby sme z privatizačných výnosov financovali aj iné veci, ako tie o ktorých som hovorila, ale mali by mať vždy rozvojovú filozofiu. V opačnom prípade to budem považovať za

porušenie zákona

č. 92 o veľkej privatizácii. Ak ministri chcú peniaze, tak ich nedostanú na „bianco“ šek, na projekt z rezortného rozpočtu, ktorý som ani ja, ani vláda nevidela. Nech projekt predložia do vlády, a potom sa o ňom môžeme baviť. Takýto projekt sa však nesmie stať súčasťou štátneho rozpočtu, ale súčasťou rozpočtu FNM SR. Toľko hovorí zákon. Minulý rok nebol dodržaný zákon o veľkej privatizácii.

To, o čom hovoríte, však možno zabezpečiť priamo v zákone o veľkej privatizácii. Okrem štyroch presne určených možností financovania z výnosov z privatizácie (vnútorný, štátny dlh, cestné hospodárstvo a zdravotníctvo) dáva možnosti úniku financií paragraf 28, ktorý hovorí práve o rozvojových programoch. Tam sa však dá ukryť čokoľvek. Zmeňte tento zákon a bude po probléme.

- Súhlasím, je to spôsob, ako možno tieto prípady legislatívne upraviť.

Na jar ste prvýkrát a nedávno druhýkrát verejne kritizovali jednotlivé rezorty a ich šéfov za to, že dostatočne nepripravujú podniky v ich pôsobnosti na privatizáciu. Nenapredujú ani v pasportizácii podnikov, v akomsi prehľade privatizovateľného majetku v rezortoch. Neviete zjednať nápravu?

- Nemám na to žiaden nástroj. Zákon o privatizácii je stavaný tak, že som vyústením iba administratívnej stránky privatizácie, nie výkonnej. Pritom disciplína jednotlivých rezortov je v tejto oblasti slabá. Predovšetkým

premiér má vyvodiť

určité dôsledky. Ja to urobiť nemôžem.

Väčšinou sa ministri pri odkladaní privatizácie jednotlivých podnikov z ich pôsobnosti "zakrývajú" osobitnými dôvodmi, istými špecifikami. Pre ne žiadajú nestále odklady, pričom tieto "špecifiká" nedokázali pomenovať. A tak, napríklad vodárne a kanalizácie už privatizujeme roky, rovnako aj podniky SAD. V čom tie kvázišpecifická spočívajú? Sú akceptovateľné?

- Nie sú akceptovateľné. A keď sa už niekoľkýkrát opakujú a pristúpi sa k diskusii o nich, opäť príde ďalší odklad, dovolenka, či ochorenie. A mesiace bežia a bežia.

Napríklad pri transformácii vodární a kanalizácií sme stratili dva roky. Akoby tu existoval nejaký kompetenčný problém alebo spor medzi ministerstvom pôdohospodárstva a privatizácie.

- Spočíva v tom, že ministerstvo pôdohospodárstva sa bráni spustiť transformáciu podniku. Napriek tomu, že niekoľkokrát som ministra vyzvala, aby konal, vždy sa našiel nejaký dôvod na odklad. Pritom niet sporu o tom, že majetok má byť prevedený na iné subjekty, medzi nimi aj obce, podľa zákona č. 92. Ministerstvo pôdohospodárstva však argumentuje, hoci jeho argumenty boli nespočetne veľakrát vyvrátené, že prevod bude drahý, že bude dlho trvať. Ja tvrdím, že drahé by to bolo vtedy, keby prevod nebol bezodplatný a keby bolo treba vypracovávať znalecké posudky. A môže byť ešte niečo dlhšie ako dva roky strateného času? Pritom takmer všetky tie štátne podniky už veľakrát vypracovávali transformačné projekty, pretože každá da chcela niečo s nimi urobiť. Za príčinu zdržovania považujem skôr

určitú nechuť

k transformácii štátnych podnikov na obecné vodárenské spoločnosti za podmienok, ktoré naozaj už vyhovujú všetkým. Vyvstáva otázka, prečo stále existuje snaha ministerstva posunúť transformáciu, ako keby len nejakým administratívnym aktom, kde v podstate obec by nikdy nevedela čo dostáva.

Medzi verejnosťou i podnikateľmi sa šepká, že návrhy typu: zober si ten podnik povedzme za 10 miliónov, ale 5 miliónov pôjde mne do vrecka – sú dnes zo strany administrátorov tohto procesu, teda štátnych úradníkov na rôznych postoch, bežná vec. Vy sedíte na vrchole privatizačnej administratívy. Súhlasíte?

- Ako sa hovorí, bez vetra sa lístok nepohne. Veď okrem veľkých podnikov typu Transpetrol či SPP, majetku určeného na privatizáciu ubúda. Čiže, zužuje sa privatizačný priestor a s ním aj priestor štátneho úradníka, kde môže navonok prezentovať svoju moc alebo kde by mohol žiadať aj

určité všimné.

To je jedna vec. Ale súčasne so skončením privatizácie sa blíži definitívne zatvorenie niektorých sekcií na ministerstvách. A to je boj o pracovné miesta.

Paradoxne by sa malo zavrieť aj vaše ministerstvo.

- Mojou ambíciou je byť poslednou ministerskou privatizácie.

Vnímate podobné korupčné tlaky aj na vašom rezorte?

- Áno. Aj z mojej úrovne ma stojí veľa síl presadiť plnenie niektorých úloh. Postup pri viacerých projektoch musím sledovať až na najnižšom stupni. Či sa dodržali stanovené lehoty, aké dôvody prípadného odkladu sa uvádzajú. A zisťujem, že väčšinou nie sú opodstatnené. Ak sme na našom i na ostatných ministerstvách zvládli v prvých rokoch privatizácie s rovnakým počtom ľudí mesačne 50 - 60 projektov a dnes to nevieme urobiť za rok, niekde predsa musí byť problém.

Čo s dlhopismi FNM SR a ich preplatením? Problém, inokedy akútny akoby teraz zaspal, pritom vôbec nie je vyriešený. Reči prezidenta FNM SR J. Kojdu o tom, že niet problémov s hotovosťou, sa ukázali byť planou propagandou, hovorí sa o krajnej možnosti na jej získanie – pôžičke...

- Naozaj, ako keby nebol akútny problém hotovosti na pokrytie toho záväzku vyplývajúceho z dlhopisov, pretože ešte máme tri mesiace do konca roka. Ale ak narážate na 15 % z predaja Slovenských telekomunikácií, oni, napriek ročnému odkladu ich užitia, reálne ako zdroj existujú. Preto keď sa hovorí o pôžičke, tak sa tým myslí skôr založenie týchto akcií na získanie prostriedkov na vyplácanie dlhopisov FNM SR. Čiže problém úrokov tu nehrozí.

Napriek tomu, aj keby sa celých 15 percent akcií ST predalo, na pokrytie záväzkov FNM SR to nebude stačiť.

- Tu sa opäť dostávame k problému spomalenej privatizácie, na ktorú poukazujem. Ak ju do pol roka 2001 nebudeme mať pod strechou, tak nielenže dlhopisy, a to by som nemala ani vysloviť, pretože to je

záväzok vlády,

ktorý treba dodržať. Úvahy o znížení dlhovej služby budú však veľkým problémom.

Pred časom rezonovala informácia o úvahách FNM SR, že by sa emitovali dlhopisy v inej podobe ako sú dnes, čo by mohlo viesť k zníženiu jeho záväzku pre rok 2001.

- Doteraz som nevidela nejaký konkrétny projekt. Pritom tento krok považujem za jeden z tých, ktorý by nebol príliš drahý a mal by v danej situácii rácio. Ale zdá sa, že naozaj na Slovensku, najmä vo verejnom sektore, je od myšlienky k činom príliš ďaleko.

A tak, problém dlhopisov zostáva stále otvorený.

- Aj keď sa časť z tohto záväzku podarilo umoriť, dosahuje to len zlomky percenta.

Čo teda s tým? Kedy sa vláda prebudí? Opäť v decembri, keď jej bude horieť pôda pod nohami, a potom bude prijímať provizórne a najmä rýchle riešenia?

- Vláda určite nezaháľa, ale hľadá najlacnejší spôsob získania potrebných peňazí. Napredujeme zatiaľ

krok za krokom,

na výmenu za dlhopisy boli určené 3 % z predaja Slovnaftu. Aj prostriedky z piešťanských kúpeľov by mohli znamenať získanie zdrojov, v portfóliu sú aj Slovenské plavby a prístavy, hoci návrh FNM SR som vrátila na pripomienkovanie. Predovšetkým v kapitálovom trhu ako takom vidím nástroj, ktorý by FNM SR mohol priniesť väčší prínos.

Podarí sa to?

- Nepripúšťam myšlienku, že by sme záväzok vyplatiť dlhopisy FNM SR nesplnili.

Na záver sa vráťme k štátnemu rozpočtu. Koľko by sa malo z privatizácie získať na budúci rok a na aké účely by sa zdroje mali použiť?

- Nepoviem konkrétnu sumu, ale malo by to byť toľko, aby bolo dosť na dlhopisy FNM SR. Okrem toho by sa pomocou privatizácie mal znížiť dlh štátu o 10 mld. Sk. Ďalej by sme v roku 2001 mohli dať asi 20 - 25 mld. Sk do reformy sociálneho poistenia, ktorá by sa tým naštartovala. Malo by sa získať aj od 3 do 5 mld. Sk na dobudovanie infraštruktúry priemyselných parkov a na podporu malého a stredného podnikania. Aj FNM SR má svoje záväzky, či voči poľnohospodárom, čiže časť z výnosov treba nasmerovať aj na zníženie tohto schodku.

Je to veľká suma.

- Ale je reálna. Opäť sa dostávame k disciplíne rezortov. Ono sa to niekedy nezdá, ale mesačný skĺz v prípravných prácach, ak chcete dodržať všetky štandardné termíny sa nabaľuje, a potom stačí zaváhanie parlamentu a celý ten proces sa nám pretiahne o mesiace či roky.

Peter Višváder