Recept na bolesti priemyslu

Komentuje Eleonóra Bujačková

Hoci sa mnohí kdesi na začiatku reformných zmien nádejali, že peniaze do štátneho rozpočtu priplávajú hlavne zo služieb, obracajú dnes pozornosť najmä na priemysel, aby pribehol a pomohol zlomiť trend schodku platobnej bilancie. Aké sú neduhy slovenského priemyslu a aká liečba by mu pomohla?

Vyzerá síce dobre, že najmä v posledných mesiacoch priemyselná výroba rastie asi o tri percentá, no takýmto tempom sa ku krajinám Európskej únie priblížime o mnoho rokov. Slovenský priemysel je stále konfrontovaný s konkurentmi, vyčituje sa mu, že produktivita práce je takmer nulová. Slovenské fabriky nie sú porovnateľne vybavené, nemajú rovnaké know-how, rovnaký výskum a vývoj. Aby to mohli mať, na to potrebujú peniaze. Tie možno získať zo zahraničia ako priamy vstup alebo nákup firiem. Uvedomiť by sme si mali, že argumenty, ktoré sme ešte pred časom používali, nie sú pravdivé. Či už to boli reči o lacnej pracovnej sile, o lacnejšej energii či výhodnej geologickej polohe. Na to totiž predstaviteľ zahraničného kapitálu povie: Fajn, a čím ma motivujete, aby som k váš išiel? My nie sme charitatívna spoločnosť, chceme zarábať peniaze. A tak prvé, na čo sa zahraniční investori pýtajú, sú dane. Ale majú aj iné požiadavky, napríklad, aby nikto nemenil rozhodnutia, legislatívne normy.

Nie je ojedinelý názor, že mnohé firmy či radoví občania nie sú „transformačne spriaznení“, keď nekupujú slovenský výrobok. Prečo by ho však mali kupovať, keď to zahraničné je zvyčajne kvalitnejšie a neraz aj lacnejšie? V tom to predsa nie je. Problémom je, že náš priemysel musí byť konkurencieschopný. Ibaže to sa nedá nariadiť dajakou smernicou. Aby taký bol, musí mať štát nejaké prostriedky a musí pre to urobiť tisíc vecí. Nemôže povedať: mali by ste kupovať slovenské výrobky, pretože je to slovenské. Dochádza k prepadu platobnej bilancie, aj keď sa vývoz zvyšuje, ale dovoz rastie oveľa rýchlejšie. Západné firmy tie naše „valcujú“.

Kruh sa uzatvára. Ak chceme byť rovnakí, musíme mať rovnaké podmienky. Buďme však dôslední: Ak sem zahraničný partner dovezie brak, ktorý navyše nie je u nás certifikovaný, vráťme ho, žiadajme certifikáciu výrobkov, technické osvedčenie, spôsobilosť. Robme teda reálnu priemyselnú stratégiu a politiku. Isto, štát môže povedať, že mu na priemysle nezáleží, že dôležitejšie sú služby. Ibaže túto krajinu môže uživiť iba priemysel, a teda úvahy o jeho dynamike by sa mali odvíjať od tohto základu.