Komparatívna výhoda

Komentuje Vladimír Turanský

Jedným z najpravdepodobnejších scenárov budúceho možného vývoja štátov a vzniku nových „hraníc” medzi nimi je polarizácia pracovných síl, a to na technologickú elitu a skupinu, ktorá je technologicky negramotná. Vyspelé krajiny smerujú, vcelku pochopiteľne, k prvej skupine a menej vyspelé môžu skončiť v druhej. To znamená, že diferenciácia ekonomickej úrovne vyspelých krajín a tých ostatných sa prehlbuje. Nie je však zatiaľ jasné, do ktorej skupiny sa zaradí Slovensko. Nemôžeme síce jasať, ale nie sme na tom až tak kriticky, čo sa týka hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa. Vzdelanosť a kvalifikačná úroveň je ešte stále našou výhodou. To je faktor, ktorým sa Slovensko môže dokázať vyspelým krajinám priblížiť a vymaniť sa zo súčasnej nižšej ekonomickej úrovne. Stojíme pred dvoma veľkými úlohami, ktoré musíme riešiť. A to je reštrukturalizácia hospodárstva, ale jednoznačne v prospech odvetví, ktoré budú náročnejšie na vzdelanostný potenciál. Druhým momentom je vstup do EÚ. Ako sa ukazuje, finančné zdroje, ktoré by toto približovanie sa krajinám EÚ mohli stimulovať, chýbajú. Finančné injekcie pre vysoké školy sú veľmi malé. V reálnom porovnaní dávame na vysoké školy oproti obdobiu spred desiatich rokov menej. A prejavuje sa to práve v tej zložke vzdelania, ktorá súvisí s tvorivou činnosťou ľudí, teda s výskumom a vedou, kde je zaostávanie najväčšie. Na Západe získavajú vysoké školy až 20 % prostriedkov z podnikovej sféry, u nás neporovnateľne menej, pričom štátny rozpočet nestačí. Za týchto podmienok hrozí prerušenie intelektuálnej medzigeneračnej kontinuity, čo by znamenalo, že Slovensko sa môže dostať do skupiny štátov s technologicky menej gramotným obyvateľstvom.