|
|||||||||||||||||
Piatok 22.Septembra 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nevyhnutný i škodlivýV poslednom čase sa ozón opäť dostal do meteorologických správ v dvojakej úlohe. Jednak ako potrebná ochrana pred nebezpečnými zložkami slnečného žiarenia, ale súčasne aj ako škodlivina, ktorá dráždi ľudské oči a pľúca. V oboch prípadoch ide, samozrejme, o rovnakú látku - molekulu tvorenú tromi atómami kyslíka. Rozdiel je v jej umiestnení. Vítaný ozón je v stratosfére - atmosférickej vrstve medzi desiatimi a päťdesiatimi kilometrami nad Zemou. Vzniká pôsobením slnečného žiarenia, ktoré rozbíja molekulu kyslíka na dva kyslíkové atómy, ktoré sa spájajú s ďalšími molekulami kyslíka na ozón. Ten potom zachytáva ultrafialové žiarenie typu B, ktoré by inak v plnej sile preniklo až na povrch Zeme, kde vyvoláva rôzne typy rakoviny kože, očné ochorenia, znižuje imunitu organizmu ľudí i zvierat. Vedci dokumentujú, že ochrannú vrstvu ozónu v stratosfére ničia plyny zvané freóny či halóny, ktoré obsahujú chlór a používajú sa napríklad v sprejoch, hasiacich prístrojoch či ako chladiace médium v chladničkách. Medzinárodné dohody sa preto snažia ozónovú vrstvu zachrániť a výrobu týchto plynov zakazujú alebo aspoň obmedzujú. Prízemný ozón vzniká trochu inak. Smog, najmä z automobilových výfukov, obsahuje okrem iného aj oxid dusičitý aj prchavé organické zlúčeniny. Intenzívne slnečné žiarenie z nich oddeľuje atóm kyslíka, ktorý sa spája s kyslíkovou molekulou na ozón. Tento ozón však nevstupuje do atmosféry, kde by bol užitočný, ale zostáva pri zemi a škodí ľudskému zdraviu. Preto vedci odporúčajú výrazne obmedziť automobilovú dopravu v mestách, a to nielen počas slnečných dní. (do) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |