Nové otázniky okolo Inkov

Až donedávna sa považovalo za takmer isté, že inkské quipu, zložité povrázky s mnohými uzlami, boli určené iba na počítanie. Po tom, ako prišla z Neapola správa, že sa podarilo tunajšiu quipu prečítať - a že teda ide o literárny záznam sa zdá, že mnohé informácie o slávnej ríši Inkov budú musieť historici prehodnotiť.

Správa spred troch rokov skutočne vyvolala v odborných kruhoch diskusie o potrebe znovu posúdiť históriu zániku ríše Inkov po vpáde španielskeho dobyvateľa Franciska Pizzara. Inkský manuskript, ktorý vznikol na začiatku 17. storočia, bol doteraz uložený v Neapole - tam ho aj „znovuobjavila“ v roku 1985 historička Clara Miccinelliová. O niekoľko rokov neskôr iná Talianka, Laura Laurencich Minelliová, profesorka etnológie na univerzite v Bologni, rozlúštila i jeho obsah.

Až doteraz sa quipu (toto slovo znamená v jazyku Inkov viazať a aj uzol) považovala najmä za pomôcku určenú na rátanie a účtovníctvo. Povrázky boli zvinuté do troch alebo štyroch pramienkov a boli navlečené po dĺžke iného povrázku v určitom poradí. Veľkosť uzlov a použité farby zaznamenávali počty rôznych poľnohospodárskych plodín, ale aj škody, zločiny a pod. Niektorí historici opatrne vyhlasovali, že možno existovala aj quipu historická, ktorá pripomínala najdôležitejšie udalosti inkskej dynastie, ale predpokladalo sa, že žiadny takýto „dokument“ sa nezachoval.

Bol to omyl. Neapolské guipu je historickým záznamom. A podľa profesorky Minelliovej mali Inkovia mnohé historické, literárne a náboženské dokumenty zaznamenané pomocou uzlov. Bohužiaľ, španielski misionári pri dobývaní inkskej ríše tieto dokumenty pálili. Vedci doteraz o existencii literárnych quipu nachádzali odkazy v literatúre, spísanej priamymi účastníkmi dobývania Južnej Ameriky, konkrétne dôkazy však chýbali. Nález v Neapole navyše nie je iba dôkaz, ale aj istý kľúč k pochopeniu, ako sa quipu čítala.

I napriek nespochybniteľnej dôležitosti neapolského manuskriptu a jeho rozlúštenia nemožno zatiaľ povedať, že bolo jednoznačne odhalené tajomstvo inkského písma. Vedci predovšetkým vôbec netušia, či v ostatných múzeách sveta nie sú nejaké ďalšie podobné. Okrem toho systém, ktorým je dokument vytvorený, je založený na latinčine a nie na pôvodnom jazyku Inkov quechua. Iste nie je bez zaujímavosti, že podľa mnohých informácií zaznamenávali Inkovia dôležité udalosti aj iným spôsobom - na výšivkách nazvaných quellca. Najkrajšie z nich boli údajne poslané v roku 570 španielskemu kráľovi Filipovi II., aby nimi vyzdobil steny Escorialu. Nezachovala sa však ani jedna a zostávajú aj naďalej jedným z inkských tajomstiev.

(mb)