Akí sme to spotrebitelia alebo konečne blahobyt?

Ani Nemec si nedovolí kúpiť čo si len zmyslí

Kokakolu namiesto malinového sirupu, humra namiesto sardiniek, Lanzu namiesto Tixu. Približne tak si podľa štatistických prieskumov podstatná časť obyvateľstva predstavovala nástup trhovej ekonomiky. Mnohým z nich sa ich sen splnil. Desať rokov po Novembri dostaneme u nás takmer všetko, čo napríklad v Nemecku. Obyvateľstvo bezhlavo spotrebúva, a predsa necíti to správne uspokojenie. Slovenskému spotrebiteľovi unikajú základné fakty. Po prvé, že iba zmena politického systému nemôže priniesť blahobyt, ale aj to, že ani každý Nemec, Rakúšan či Francúz si nemôže dovoliť kúpiť všetko. Kombináciou oboch faktov je, že kým za flakón svetoznámeho parfumu dá nemecká dáma iba malý zlomok svojho príjmu, pre priemerne zarábajúcu slovenskú ženu to predstavuje výdavok až štvrtinu mesačného platu. A kým o dovolenke na Kanárskych ostrovoch sa môže rakúska rodina rozhodnúť ad hoc, hlava jej slovenského ekvivalentu na ňu musí pracovať niekoľko mesiacov (pravda, nie pri poberaní priemerného platu) a byť pripravená siahnuť hlboko do úspor. Okolo roku 1800 spotreboval občan strednej Európy za rok v priemere 300 kg chleba, 50 kg zemiakov, 10 kg tuku. O dvesto rokov neskôr sa na slovenskom trhu predalo 56 kg chleba na osobu za rok, zemiakov sme spotrebovali 82 kg, tuku takmer 50 kg. Výdavky na výživu stále predstavujú v priemere najväčšiu položku z celkových výdavkov domácností. Slovák je človek spotrebný. Od občana asi ťažko môže niekto očakávať, že by apelovaním na akékoľvek dobré mravy a spolunáležitosť so slovenskou ekonomikou dobrovoľne poľavil v konzumácii. Podľa jedného z prieskumov viac ako polovica opýtaných na otázku, ako by naložili s mimoriadne získanými 100-tisíc korunami, sa vyslovila, že by ich použila na nákup tovarov či služieb. Iba necelých 35 percent by sa ich pokúsilo dajako zhodnotiť.

Slovenská ekonomika vytvorila v druhom štvrťroku 2000 hrubý domáci produkt v objeme 227,7 mld. Sk. Medziročný rast slovenského hospodárstva v stálych cenách tak v druhom štvrťroku dosiahol 1,9 % (v bežných cenách 8,6 %). V raste produktivity stále zaostávame za ostatnými štátmi strednej Európy. Pri dnešnom tempe rastu dosiahneme hranicu 40 % produktivity eurozóny až v roku 2012. Tak ako budeme vyspelý svet doháňať ešte mnoho rokov v hrubom domácom produkte i v produktivite práce na hlavu, rovnako to bude s našimi návykmi. A tak ešte dlho bude pre nás charakteristické, že bude pribúdať ľudí, ktorí si v drahých oblekoch a s nákupnými košíkmi plnými zbytočností budú na všetky strany ťažkať si na nedostatok peňazí. Kým prídu na to, že blahobyt nie je iba v spotrebe.

Eleonóra Bujačková